Ema

A tak sme sa pod mediálnou strieškou smetiarskych "bojovníkov proti fašizmu" konečne dočkali článku o nástupe izraelského nacizmu k moci. O Liebermanovi a Gaydamakovi. Článku oslavného, veď ako inak.

Obrazový úvod: víťazná kresba iránskej výstavy karikatúr na tému zneužívania holokaustu na beztrestné, Západom neodsudzované terorizovanie Palestínčanov apartheidným štátom Izrael. Autorom je Maročan  Derkaoui Abdellah

Pozrime sa na článok bližšie, aby sme mohli dešifrovať jeho doublespeak a odhaliť realitu, ktorá sa za ním skrýva a nebezpečne presne sa zhoduje s karikatúrou.

Silne pozitívny je už samotný titulok: Rusi, čo chcú zachrániť Izrael

Pri tejto príležitosti si pripomeňme, že v 30. rokoch boli Nemci - politici, čo chceli zachrániť Nemecko. Ich téza bola nasledovná: "sú tu dve nekompatibilné kultúry. Jedna je naša, nositeľmi druhej sú privandrovalci. Sú preukázateľne nelojálni k nášmu štátu a k našej kultúre, čím škodia všetkému nemeckému obyvateľstvu. Preto sme ich vyzvali, aby odišli."

Mnohí odišli. Niektorí zostali. Tí, čo zostali, boli podľa princípu kolektívnej viny počas totálnej vojny deportovaní násilím.

Nacistické Nemecko bol slušne povedané apartheid.

My, civilizovaní ľudia, sme počínanie Nemecka nazvali jednoznačným pojmom ETNICKÉ ČISTKY. Vyhlásili sme ich za ZLOČIN. VŽDY a VŠADE. Bez ohľadu na sladké rečičky o benefitoch tohto zločinu.

Za ZLOČIN sme vyhlásili aj aplikovanie KOLEKTÍVNEJ VINY. Tiež vždy a všade. Rovnaký meter pre každého. 

Vyberme si teraz citáty z článku v Sme a zvýraznime si všetko to krásne a pozitívne:

"Avigdor Lieberman a Arakadi Gaydamak. Dvaja kontroverzní muži z bývalého Sovietského zväzu, čo chcú zachrániť Izrael. Jeden je politik, druhý biznisman, ktorý stavia na svojej apolitickosti. ... Obaja emigrovali do Izraela, keď mali len niečo cez dvadsať rokov. Teraz sú už päťdesiatnici, ale stále majú dravosť novoprišelcov. Teda to, čo Izrael miluje."

Tož, dobráčikovia. Záchranári. Ich otvorene nacistickú politiku preto treba zjemniť, najlepšie tak, že jej ideový zdroj sa bude hľadať na nesprávnom mieste:

"Majú však aj niečo, čoho sa Izrael bojí. Ľavicový komentátor Yossi Sarid to pomenoval azda najpresnejšie: putinovsko--rasputinovská charizma. Je to kombinácia neľútostného až nemorálneho pragmatizmu, tvrdej ruky a schopnosti manipulovať davy."

Sarid preventívne zvaľuje izraelskú realitu s jej liebermanmi a gaydamakmi na Putina a dokonca Rasputina. Zrejme sú obaja izraelskými občanmi a voličmi.

GAYDAMAK

Gaydamak je potvrdením známeho faktu, že Izrael je azylom medzinárodných zločincov. Štáty, ktoré ich chcú trestne stíhať, majú problémik. Antisemitizmúúús, holokáááust ... izraelské loby v konkrétnych štátoch sa už postarajú, aby z trestného stíhania nakoniec nič nebolo. Pred pár rokmi, keď sa v Prahe Česi pokúsili rozložiť izraelskú kasínovú mafiu a niečo málo preniklo aj do médií, ľudia s predprogramovanými mozgami neboli schopní uveriť, že židia, večné nevinné obete (citát Eli Wiesela) zákerných gojim, ktorí ich chcú vkuse bezdôvodne exterminovať, páchajú nejaké trestné činy. Neegzistuje!

"Miliardár Gaydamak, ktorého obchody zo zbraňami preverujú policajti najmenej v štyroch európskych metropolách, triumfoval. Ľudia ho zvolili za muža roka, pretože dokázal to, čo nedokázala vláda. Počas libanonskej vojny postavil v priebehu 48 hodín stanové mestečko v Ašdode, ktoré prichýlilo desaťtisíce Izraelčanov, čo utekali zo severu pod paľbou kaťúš. Gaydamak ľudí ubytoval, sýtil, ošetroval a zabával takmer mesiac. Stalo ho to 15 miliónov dolárov a "zarobil" si 65-percentnú popularitu medzi Izraelčanmi. O takom čísle môžu politici len snívať. Je jasné, že sa naňho vrhli stratégovia politických strán." 

Gaydamak sa nabalil na obchodovaní zo zbraňami v rozpadávajúcom sa Sovietskom zväze hlavne za éry Jeľcina. Do Izraela doniesol peniaze mafiánsky vyryžované na postsovietskom chaose v tom najšpinavšom obchode. V čase, kedy nám tu führer tretej kategórie agent Havel zakazoval zbrojný priemysel a vrešťal čosi o humanizme, gaydamaci zatiaľ v kľude robili svoje špinavé kšefty. 

Ani v Izraeli si zo spravodlivosti nerobí ťažkú hlavu:

"Gaydamak sa predovšetkým snaží, aby sa v očiach verejnosti očistil od svojich škandálov. Je podozrivý nielen z ilegálneho obchodu so zbraňami, ale aj z prania špinavých peňazí a machinácií v jednej z najväčších izraelských bánk Hapoalim. Podozrenia sú také silné, že viacero charitatívnych organizácií, ktoré podporoval, mu radšej vrátilo príspevky. Gaydamak sa však nevzdáva a v najväčších denníkoch v krajine si zaplatil celostranové inzeráty, v ktorých napáda políciu a prokuratúru, že zbytočne míňa peniaze Izraelčanov na jeho vyšetrovanie. Potom nie sú financie na sanitky, ktoré občanom Izraela musí nakúpiť on."

A hľa:

"Izraelčania na takúto argumentáciu reagujú pozitívne."

A toto všetko je s láskyplnou toleranciou zverejnené v tých istých novinách, ktoré sa idú udáviť kritikou Ficovho populizmu.

LIEBERMAN

Otvorený, jasný nacista. V článku v Sme je ale pojednaný takto:

"Lieberman, ktorého označujú rovnako za ultrapravičiara ako neideologického pragmatika, vstúpil pred niekoľkými dňami do izraelskej vládnej koalície. A hneď sa uviedol nápadom, aby Izrael v pásme Gazy zvolil rovnakú taktiku ako Rusi v Čečensku."

Označujú ... akože niekto, nejakí hentí

Neideologický pragmatik ... zapíšme si do slovníčka orwellovského doublespeaku ako zlvášť tučný úlovok

Nikto zatiaľ neprezradil, čo sa skrýva za záhadným pojmom "taktika ako Rusi v Čečensku" a tiež sa nedozvieme, prečo sa kritika politiky Ruska v kaukazskej republike nevzťahuje okamžite aj na Liebermanove pindy.

"Západný svet zase šokoval svojimi rečami o vykolíkovaní hraníc Izraela tak, aby majoritné arabské časti krajiny zostali mimo. V Izraeli má táto myšlienka čoraz viac priaznivcov, pretože veľa Izraelčanov má pocit, že arabskí obyvatelia krajiny nie sú dostatočne lojálni. Lieberman to hovorí jasne: ak sa im tu nepáči, nemusia tu byť. Podľa niektorých až desivo jasne."

Neviem, Slovensko a špeciál mienkotvorný denník Sme zrejme k západnému svetu nepatria, nakoľko žiadny šok najavo nedali, ako o tom svedčí článok v Sme - presne ten, ktorý teraz rozoberáme - o "záchrane".

Liebermanova politika je priamočiara paralela s nacistickou politikou Nemecka 30. rokov. S tým rozdielom, že domáce obyvateľstvo tam vyháňalo "cudzincov", kým v Izraeli na spôsob raných USA kolonizátori - privandrovalci etnicky čistia územie od domáceho obyvateľstva.

 "Izraelskí Arabi ho označujú za fašistu a rasistu, organizujú proti nemu protesty, ale zároveň hovoria, že je jediný z izraelských politikov, čo povedal na rovinu to, čo si ostatní len myslia."

Čiže nie reálny fakt o charaktere Liebermanovej politiky, ale to len nejakí izraelskí Arabi hovoria o Liebermanovej politike, že je fašistická a zároveň sa čitateľom podsúva, ako keby si ho za jeho otvorenú deklaráciu apartheidu vážili.

A čím si Lieberman získava voličov?

"Podarilo sa mu vytvoriť veľmi silnú stranu s pobočkami po celej krajine. Nemá honosné kancelárie v najlepšej telavivskej štvrti ako tradičné politické strany, jeho ľudia sedia v nevábnych činžiakoch imigrantov. A riešia praktické veci. Nefunguje upratovanie v dome? Uniká voda z vodovodu a účty sú vysoké? Výťah je rozbitý? Na to všetko má Lieberman ľudí. Hlavne pre starších ruských imigrantov, ktorí nevedia poriadne jazyk a len ťažko sa "prestrieľajú" cez bujnú izraelskú byrokraciu, predstavujú títo "domoví dôverníci" záchranu. "Lieberman pozná ruskú dušu. Títo ľudia prežili väčšinu života v komunizme a veci vždy za nich niekto riešil, alebo im nalinajkoval. A tu sú stratení. On však vie, ako ich osloviť. Pochopil, že oni stále chcú, aby ich vodili za ručičku," hovorí politológ Neal Lazarus.

Myslí si, že tento pocit nemajú len imigranti z bývalého Sovietského zväzu, ale aj mnohí Izraelčania, ktorí prestávajú zvládať rýchle tempo. Izrael sa za posledné roky zmenil zo sociálneho štátu na veľmi dravú ekonomiku, kde slabí nemajú šancu. A Lieberman vie, ako pomôcť. Na druhej strane je však pragmatik, preto nepodporuje prílišné plytvanie na sociálne dávky. Jeho ľudia hovoria, že je za adresnú pomoc. "Vie sa, že keď prídete za Avigdorom, pomôže a keď nepomôže, pošle niekoho, aby to zariadil," povedal denníku Jediot Achronot jeden z jeho straníkov."

Ľudia znalí histórie nemeckého národného socializmu musia ísť z tej podobnosti brutálneho nacistického populizmu do kolien. Pritom jedno - nacistické nemecké - je démonizované, druhé - nacistické izraelské - je oslavované ako "záchrana".

A posledný citát z článku:

"Podobne ako Gaydamaka aj Liebermana má v oku polícia. Už roky ho vyšetruje pre podozrenia z finančných machinácií aj kontaktov s mafiou. Rovnako ako Gaydamakovi mu zatiaľ nič nedokázala."

a pripomienka, že Lieberman je novým ministrom pre strategické ohrozenie a čerstvým príspevkom do komisie pre ilegálne osídlenie, čiže sprostú okupáciu Západného brehu, na ktorom, mimochodom, sám býva.

Vážny záver

Extrémne metódy, ktoré vniesol Lieberman do izraelskej politiky signalizujú, že izraelský štát je v riadnych sračkách. Tak ako v nich bolo nacistické Nemecko v 30. rokoch.

Vieme, ako to vtedy dopadlo.

Dovolím si ako bodku citovať znalca Blízkeho Východu, reportéra-seniora Roberta Fiska:

WATCH OUT.