Ema

Provincia Bushehr v južnej časti Iránu už dlhšie kole G.W. Bushovi zraky, lebo je jedným zo semeníšť islamofašistického nukleárneho zla. Z médií sa môžeme dozvedieť:

- že niečo také ako Bushehr existuje

- je to strašne nebezpečné, lebo je tam atmómová elektráreň, ktorá je už skoro-skoro funkčná

Túto elektráreň začal stavať Siemens v roku 1974 a keď bradatí ahjatolláhovia odstavili od moci tyranského šáha, odstavili aj všetky aktivity spojené s jej budovaním. Je fakt podivné, že vtedy atómové zbrane nechceli, hoci už v tom čase to bola hitovka (a dokonca to isté - že atómové zbrane nechcú, konzistentne tvrdia aj teraz), ale iste sa nájde šikovný neocons analytik, ktorý to vtipne vysvetlí. Záujem dostavať ju prejavil Irán v roku 1992, kedy už bolo jasné, že spaľovať ropu za účelom získavania elektrickej energie je síce lacné a elegantné, ale globálne videné ide o barbarstvo a treba prešaltovať na iné zdroje. Atómovú elektráreň v Bushehri by malo dostavať Rusko, ale je okolo toho veľa nejasností a propagandy. Je možné, že kooperácia s Iránom vynesie Rusku od súčasných amerických neocons - besných militaristov čestnú pozíciu medzi osami zla a právo stať sa terčom preventívneho vojenského útoku.

A tak sa radšej pozrime na Bandar-e Bushehr ako ľudia. Výletníci.

Mesto je centrom juhoiránskej bushehrskej provincie, ktorá má závratne hlbokú históriu siahajúcu až do Elamskej ríše. Bandar-e Bushehr bol významným prístavom a obchodným miestom a v súčasnosti je druhým najväčším iránskym prístavom po susednom Bandar-e Abbás. Samotné mesto nie je ničím zaujímavé, v obyčajných domoch tam žijú v obyčajní ľudia a po večeroch si organizujú pikniky na pobreží. My sme bývali v peknom hoteli s výhľadom na prímorské korzo a radi by sme sa tam zdržali hádam aj doteraz, ale sa nedalo. Údajne aj mnohí domáci, čo sme vtedy stretli, sa tam už nezdržiavajú, pretože túžba USA a Izraela rozžiariť provinciu nie je žiadnym tajomstvom. Po tom, čo za úžasná demokracia je k videniu v Iraku, radšej balia a odchádzajú (ak majú za čo a kam). Lebo majú radi svoje deti. Tieto akoby dobrovoľné utečenecké vlny je tiež možné pripísať na vrub US a izraelskému blízkovýchodnému militarizmu.  

Aby bolo jansé, kde ten Bandar-e Bushehr je.

Výrez z mapy 1: 1 800 000 vydanej spoločnosťou ITM Publishing/International Travel Maps.

Bushehrská provincia má veľké zásoby ropy a plynu. Nejakých 250 kilometrov od mesta sú South Pars Gas Fields (nie, nie South Park)  - najväčšie na svete. Aj Halliburton sa tam popri iných svetových firmách zdržiava a rád by to už mal celé pod kontrolou. Vybudovanie SPGF stálo Irán obrovské peniaze a ak mu to niekto (hm, kto asi) zákerne zbombarduje, bude to tradičná likvidácia konkurencie najšpinavejšími prostriedkami.

Čerpacia stanica v perzskom štýle. Benzín aj nafta tam boli za ... no, ja to radšej nenapíšem, ale za málo. Údajne medzitým podraželi, ale ajatolláhovia sa nechali počuť, že vláda s tým má niečo robiť. Asi bude hedžovať. 

Pre výletníka je najzaujímavejšou časťou Bandar-e Bushehru staré mesto. Bolo síce opakovane poničené zemetraseniami, ale stále tam bývajú ľudia. Na streche sušia prádlo a majú odtiaľ výhľad na ultramarínový Perzský záliv.

Dvor jedného z historických domov. Takmer v každom z dvorov sú stočené lodné laná, lebo skoro každá rodina má svoj člnok a rybárči.

Bushehrská Madona.

Prístavisko rybárskych lodičiek pri starom meste.

... a jedna z lodí s naloženou dlhou sieťou

Moja najobľúbenejšia fotografia. Dvaja malí bicyglisti v Perzskom zálive.

Časť mestskej pláže.

... a hentam sa vynorí tá skvelá najmodernejšia ponorka, čo dostal Izrael od Nemcov. Vieš, Mohammad, Západ sa o nás zaujíma a pošle nám sem prostredníctvom sionistického režimu ukážky ich špičkovej techniky. 

Pé es: sa ospravedlňujem za nižšiu technickú kvalitu niektorých zoscannovaných obrázkov, ale nemám čas to prerábať, lebo idem variť.