Ema

V roku 1968 čakala vtedajšiu československú geológiu hviezdna chvíľa. Miestna geologická obec bola organizátorom 23. Svetového geologického kongresu a na túto udalosť sa pripravovala prakticky od skončenia predošlého kongresu v roku 1964 v indickom Dillí. 

Stretnutie malo na programe významný bod - vytvoriť ako reakciu na potrebu širokej výmeny informácií Medzinárodnú úniu geologických vied. V druhej polovici augusta sa začali v Prahe schádzať geológovia z 91 štátov sveta. Krátko po slávnostnom otvorení však bolo takmer tritisíc geológov očitými svedkami vpádu okupačných sovietskych vojsk. Kongres bol násilne ukončený a zahraniční účastníci vyzvaní, aby okamžite opustili územie Československa.

Šok z neočakávaného aktu násilia zažili všetci, ale zvlášť intenzívne zasiahol jedného z členov organizačného výboru, geológa Jiřího Krupičku. Pražský rodák, absolvent geológie a tiež lingvistiky na Univerzite Karlovej mal s brutalitou moci svoje skúsenosti. Po roku 1948 bol ako politický väzeň internovaný v lágri v Boroch, prežil päť rokov v jáchymovských uránových baniach a komunistický režim mu umožnil zoznámiť sa aj s ďalšími najtvrdšími väzeniami pre "politických". Z pätnástich rokov si odsedel desať. Keď v roku 1960 dostal amnestiu, zamestnal sa na čas ako robotník a potom - s dôverou v progresívne spoločenské zmeny - sa znovu vrátil ku geológii.

Koncom augusta 1968, pri rozlúčke s kolegami - účastíkmi zrušeného geologického kongresu z celého sveta, v meste obsadenom sovietskymi tankami, ktoré veštili koniec slobodného pohybu a slobodnej výmeny informácií, stál tento skeptik a kritický racionalista pred vážnou životnou dilemou. Nakoniec sa rozhodol využiť ponuku zahraničných geológov - priateľov a z Československa odísť. Po krátkom pobyte v Holandsku sa jeho domovom stal kanadský Edmonton a pracoviskom Department of Earth and Atmospheric Sciences University of Alberta. Už krátko po príchode do Kanady sa s kolegom Ronaldom Burwashom začal venovať problematike albertského prekambria.

Ďalší Svetový geologický kongres sa konal v roku 1972 v Montreali a J. Krupička sa ho zúčastnil - s trpkými spomienkami na predošlý - už ako reprezentant kanadskej geológie.

Jiří Krupička prednášal geológiu na University of Alberta do roku 1988 a potom sa venoval hlavne literárnej činnosti. Vydal voľnú trilógiu Renesancia rozumu, Flagelantská civilizácia a Skúška dospelosti a ďalšie dve knihy Stará pevnosť a Rozmanitosť života. Všetky spája jeden hlavný motív - naliehavé upozorňovanie na potrebu zachovania ľudskej dôstojnosti.

Sumou celoživotného intelektuálneho úsilia J. Krupičku a vskutku renesančných znalostí je rozsahom malá kniha Kosmický mozek.

"Sú rôzne stupne inteligencie. Najvyššia z nich má svoje meno vo všetkých jazykoch a teší sa vždy veľkej úcte. To meno je múdrosť. Charakteristickým, múdrosť definujúcim rysom je rozsah jej používania, šírka myslenia a vedomia osobnej zodpovednosti za rozhodnutia, obozretnosť - pokiaľ to čas umožňuje. Múdrosť nie je neisté kolísanie alebo hľadanie lacnej cesty z nepríjemnej situácie, ale rozširovanie obzoru, trvalé učenie sa, umenie posudzovať obraz situácie v jeho celku. Dnes potrebuje ľudstvo múdrosť viac ako kedykoľvek predtým".

Jiří Krupička sa 5. mája dožil pri obdivuhodnom mentálnom zdraví 93 rokov. Rozhovor s ním spred piatich rokov, kedy mu český PEN klub udelil cenu za celoživotné dielo, je tu.

-------------------------------------------

A čo tým vlastne chcelo byť povedané?

Ja neviem, možno staršia generácia sa s tým nestretla, ale u nás sa už na škole prejavovala istá animozita medzi študentami prírodných vied a filozofie. Chodievali sme síce spolu do krčiem, ale my sme ich označovali za iracionálnych kecálkov, ktorí nemajú predstavu o prírodných zákonoch limitujúcich naše bytie a oni nás za tupcov s malým duchovným rozletom, ktorí nedovidia ďalej ako po svoje šutre a príroda je pre nich pánboh.

Ťažko povedať, kto z nás mal viac pravdy, ale vždy som si spomenula na názor svojho otca, ktorý deklaroval už od raného detstva: Najskôr budeš, moja milá, poriadne vedieť matematiku, chémiu a fyziku, pozbieraš nejaké životné skúsenosti a potom ... potom môžeš filozofovať.

Preto je pre mňa - bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí - geológ Jiří Krupička väčším filozofom ako dlhý zoznam rôznych "nových filozofov", ktorí celoživotne uprdelení v akademických kožených kreslách stavajú slonovinovú vežu zo slov bez významu a dovolím si tvrdiť, že TÝM znižujú ľudskú dôstojnosť.

------------------------------------------------

Len pre poriadok: prvý Svetový geologický kongres sa konal z iniciatívy US geológov pri príležitosti EXPO v Paríži v roku 1878 a zúčastnilo sa ho okolo tristo geológov z 21 krajín. Tam sa dohodli, že sa budú schádzať v troj- až päťročných intervaloch, aby sa navzájom informovali o aktuálnom dianí.

Posledný kongres, v poradí 32., sa konal v roku 2004 v Taliansku, ďalší bude v auguste 2008 v Nórsku.