Posledné dni bolo mizerné počasie, nedalo sa slniť v okne. Čítal som si blogy a našiel výpovede dvoch žien, za ktorými bolo zreteľne vidieť ich osobnosť a nakoniec, lebo to spolu súvisí, aj ich budúcnosť.
Témy boli podobné - odlúčenie od milovanej bytosti (ach jaj), čiže mužov. Nebudem tu vypisovať samozrejmosti o väčšej túžbe žien po vzťahovosti, pretože u obidvoch žien je plus-mínus rovnaká. Zaujal ma spôsob riešenia konkrétnej situácie. Povedzme si to rovno, spôsob extrémne odlišný.
Za prvým, veľmi otvoreným a úprimným vyznaním z frustrácie zo vzdialenosti na dvanásť hodín letu, bola silná stabilizovaná žena vysporiadaná s tým, že nie všetko vychádza podľa jej predstáv. Človek s výrazným distančným uvažovaním - smerom do budúcnosti, schopný brať do úvahy potreby iných. Žena dostatočne sebavedomá na to, aby pripustila, že muž nie je mončičákom s existenciou limitovanou výlučne jej okamžitým chcením. Dala najavo, že odlúčenosť je nepríjemná, v zásade počíta aj s najhoršou alternatívou a nehodlá sa z nej psychicky zrútiť. Položil som si otázku, aké dôvody by mal ten muž vzdať sa ženy, ktorá svoje prchavé pocity frustrácie berie s nadhľadom a nebráni mu v rozlete ani v dĺžke dvanásť hodín na východ. Malé. Možno žiadne. Za tým textom bola hlboká, pokojná, bytostne ženská múdrosť. Prišlo mi zábavné, že práve jej sa vo virtuálnom svete blogov často ušli pľuvance za všetko, čo si ľudia nastrkali do police stereotypov pod názvom feminizmus. Táto Maruška, keď sa raz vydá, nebude hysterickým výrobcom rodinného pekla a zrejme ani ďalšou do štatistiky rozvodového konania.
Druhý text, nemenej úprimný a otvorený, som musel predýchať pri otvorenom okne, také dusno z neho zavialo. Ťažká sebastrednosť. Počul som naliehavé Ccc ccc poď sem, ale už aj! a v duchu videl niečo, čo sa mi nikdy nestalo: ako ma ten článok dvíha za kožu za ušami, trasie mnou, hučí do mňa, vydiera. "Všetko je na péčko, cítim sa mizerne, okamžite nastúp aj s vrúcnou náručou a mojkaj ma!" Lenže on neprišiel. Nemohol alebo nechcel, na tom nezáleží. Bol to extrémne agresívny text formálne dospelého človeka, ktorého psychický vývoj sa zastavil niekde vo veku štyroch rokov, a preto dievčatko rýchlo utekalo za chápavým ocinkom, ktorý potvrdí jej sebacenu, jej ohrdnutú ženskosť. Po tomto vývojovo hlboko predpuberlálnom akte - ocinko nesklamal - nastalo dočasné upokojenie a povrchný pokus o sebareflexiu, ale nie v tichosti, medzi štyrmi stenami, ale okázalo, cez ďalšiu a ďalšiu potrebu komunikácie s mužom, ktorý nekoná podľa jej potrieb a predstáv. Iste, úzkosti a strachy, ktoré so sebou prináša vzťahovosť, pociťuje každá jedna žena, aj tá Maruška, ale toto bola infantilná hystéria, hádzanie sa o zem, vydupávanie si svojho. Prejav silne deštruktívneho konania, manipulatívnej osobnosti, ktorá sa časom bude rafinovane prejavovať v celom prepytujem partnerskom živote. Mocenská prevaha udržiavaná cez slzy a časom aj cez intrigy.
(Malá vsuvka z filmu: hysterka sa vyhráža svojej matke, že spácha samovraždu a malý brat, ktorý práve metelí okolo, pribrzdí - Môžem sa pozerať?)
Ona vlastne na ženu nikdy nedorástla a je mizivá šanca, že sa tak stane. Zostala zurvalým frackom vymáhajúcim si krikom a dupotom od svojho okolia naplnenie svojich slastí. Tu a okamžite. Najsmiešnejšie bolo, ako sa k tejto tragédii unisono ozval diskusný antický chór Ó, máš na to práávo, ó, aké nefalšovane ľudskéé plus kňuky Čo blázniš, veď sa nič nedeje, uf. Len zabetónovávajte ilúzie, virtuálni vrajkamaráti, medvedích služieb nie je nikdy dosť. Len jeden či dvaja zatiahli ako Lisa Simpson v školskej kapele inú, realistickejsiu melódiu a boli za to oprskaní.
On ten típek sa v závere textu nakoniec akože udobril, čo nebudem hormonálne rozoberať a používať výrazy ako pichačka. Ak včas nevycúva, je to jeho problém, nakoniec, o jedného frustráta viac či menej, egál.
Typy ako tá hysterická žena sa s veľkou slávou vydávajú a s veľkým cirkusom rozvádzajú a s veľkou intenzitou nenávidia a podpis mentality takýchto ľudí sa potom cez ich deti posúva ďalej.
O čom som to chcel? Aha, o sebavedomí. Ženská psychika je skonštruovaná tak, že potrebuje od muža potvrdenie svojej sebaceny. Sebavedomým ženám - v inom slova zmysle ako je suknička s vykúkajúcimi nohavičkami a holý pupík - sa ho dostane akosi automaticky, lebo si aj (spravidla, i keď sa občas môžu nestrafiť, chémia je sviňa) vyberajú mužov schopných oceniť, že bázou ich ženskosti je láskavý pokoj a empatia, čo sú atribúty, ktoré nesklamú ani o päťdesiat rokov, lebo časom a skúsenosťami sa len kultivujú.
Ženy, ktorým sebavedomie chýba a za základ ženskosti omylom považujú hysterickú rozorvanosť a nespôsobilosť viesť rozumný dialóg nielen v kritických, ale ani v obyčajných, každodenných situáciách, si budú potvrdenie sebaceny vydupávať násilím. Tiež si na to nájdu vhodné subjekty, aby sa potom s tými trtkami slabošskými rozvádzali a celý život o nich hovorili s kyslým ksichtom. A veď si to v zásade aj zaslúžia, keď na túto hru pristali.
Život nie je sranda a ľudia nie sú rovnakí.
Komentáre
Hm, ten prvy clanok
Nie je to nahoda, ze
ked tak na to pozeram
Link máš
Tu ho explicitne neuvediem. Nepotrebujem mať na krku virtuálny Klan cituplných, ozbrojený ublíženeckými emočnými poryvmi.
šahrezád
Dakujem Sunkes,
Šunkes
ten blog s vybitymi baterkami
pre sehrezad
Niekedy (skutocne zriedka) sa nam stane, ze jeden z nas zachrape. obaja sme na to velmi citlivi a obaja sme (hlavne teda ja) hore akonahle spadne pierko na zem. Ked sa to teda "CHRAPES!" Ten druhy sa otoci do vhodnejsej polohy a tym je vec vybavena. Obaja sme si mysleli, ze to v inych spalnach prebieha takisto...haha...az kym som sa nejako anineviemako dala do reci s kolegom a ten mi teda povedal, ze to je skutocne NEHORAZNOST zobudit partnera na chrapanie. Ja som si pripadala ako z inej planety. Ako mam teda spat? Alebo ako ma teda spat on? Oddelene spalne?-jedine riesenie.Oni vsak povazovali za normalne toho druheho nebudit, kdeze oddelene spalne.
A domaca pani si liecila migreny uz 7 rokov. Vobec nechapala, ako k nim prisla.
Ponaucenie: nech si kazdy chrape, ale len vo vlastnej spalni, ze, sehrezad?
:)
.
aj takto sa to da vidiet. a asi mas pravdu, moje sebavedomie nie je take, ake by malo byt. mozno je to sposobene tym, ze sa vsetko s prepacenim serie na jednu velku hromadu,a mozno len mojou nevyzretostou na urovni stvorrocneho decka. nikdy som sa netvarila, ze som uzasne dospela, vyrovnana alebo nieco take. maruska taka je, lebo toho zatial ma viac za sebou, lebo je ina(respect).
nebudem sa tu obhajovat. nemam dovod,lebo mas pravdu. viem, ze niekedy prepisknem, a viem sa z toho poucit (po troskach... kiez by slo dospiet velkym skokom). niekto dospeje v trinastich, niekto ani v patdesiatke nie, mozno som prave ten pripad.
dakujem, ze si mi nastavil zrkadlo.(a to myslim uplne vazne).
co sa tyka sebalutosti,to sa trochu ohradim. na hovno mi bolo nie preto, lebo som lutovala seba, ale preto, lebo viacerym z mojich blizkych sa v poslednom case stali slusne povedane paradne svinstva. (a teraz neviem, ci je vhodne sa trapit, ked sa niekto iny trapi. porad, autor, ty na to mas isto odpoved, je, ci nie je?)
.
niekto (komu zomiera najblizsi clovek) mi raz, povedal: nehovor, ze tvoje (alebo niekoho ineho) problemy su malicherne, alebo mensie nez problemy inych (jasne,ze v porovnani s hladomorom je vsetko uplna moucha), lebo keby boli, tak by ich ti ludia ako problemy neprezivali. neexistuje lepsi, alebo horsi dovod na smutok, rovnako ako neexistuje spravny alebo nespravny dovod na bolest.
.
inak vam ale gratulujem. ak ste si nikdy nepovzdychli nad tym, ze "do prdele, uz by sa mi mohlo aj nieco podarit," tak to ste fakt stastni ludia, len tak dalej. ste dost vynimocni, a asi sa pohybujete niekde v nejakom nadsvete (alebo leziete po horach, kam sa ja bohuzial casto nedostanem), lebo hadam nepoznam nikoho (myslim poznat blizsie), kto by sa niekedy nepolutoval. ale to sa asi pohybujem vo svete rovnakych nevyzretych frackov, ako som ja sama.hold, nemoze byt kazdy dokonaly, ale je fajn vediet, ze aj taki ludia existuju.
.
marus obdivujem. ...aj jaaa chceeem byt taka, ked budem veeelka, mamiiii, tatiiii, fnuk fnuk dup dup dup...(btw, tatinkovi som sa nevyplakala, lebo viem, ze ma momentalne vlastnych starosti az nad hlavu. vytusil, ze nieco nie je koser sam od seba, nepovedala som mu ani slovo. a ano, nesklamal. jednoducho mam dobre vztahy s rodicmi,podrzime sa navzajom, ked treba. to je pubertalne? ak ano, tak nech. domov chodim prave vtedy, ked potrebujem premyslat, pretoze tu sa to neda)
.
vam ostatnym uprimne a v dobrom zavidim vyzretost a bozsky klud vo vypatych situaciach. myslite, ze mi pomoze joga? to horozlezectvo mi predsa len nie je velmi srdcu blizke (to je hriech, ze?).
nemam vibrator, to asi preto.
blbosti pisem...
ked jeden z nas chrape, druhy ho stuchne a povie CHRAAAAPES!
petke
Ale ano, verim, ze si urcite napisala aj hroznejsie veci.
chrapajuca Iris
ufff, to som rada
Sunkes
Sahrezadke a Petke :o)
P>S: ema, neboj, ja chrapem fakt velmi zriedka, len ked som nachladena. Do Himalaji zoberem teple ponozky. (a budem si ich aj sama prat:o)
Petka:
zase dramatizujes. Ziadnu ujmu by si mi nesposobila. Bola by to len strata casu. Je tiez pravda, ze som ina vekova kategoria, ale na druhej strane, Kafka a Goethe zomreli mladi a co vsetko stihli napisat :o)
Iris,
:o)))))))))
takto som to ja nemyslela :o)
Ja som myslela fiktivneho Pistu Hufnagela :o)
Podla hesla: Vzdy moze byt aj horsie.
PS: druha izba...to by bola parada, lenze co ked byvas v garsoniere?
;))
ty brdo, jasne, goethe, kafka, ale neviem neviem, ci by som chcela mat taku depku ako oni...btw. ja spom kritizovana za sebalutost, co potom robil Goethe vo Wertherovi?
nedarí sa, peťka?
.
Iste, život je sviňa a s nikým sa neprple. Hento je na péčko, tamto je na péčko - áno, JE. No a? Zbabelosť to nezmení.
.
To je dobre, že slovenský virtuálny vesmír je prepojený a mávnutie mačacieho chvosta na jeho periférii spôsobilo v centrálnej časti tornádo, ktoré ťa sem zavialo. Prefackal som ťa rád. Lebo na hystériu hladkanie nezaberá.
petka
papa papulka ;o, nabuduce kup lepsie baterky a mas po probleme.
Vibrátor treba mať!
sunkesovi
iris - Pista Hufnagel
;)
.
ano, niekto dobrotivy a urcite s dobrym umyslom, mi anonymne poslal linku. ooo, vdaka mu.
.
fakt mas moj obdiv, ze si si dal tu namahu ma ako vravis, prefackat. aj ked asi nepochopim, co to dalo tebe, co ta k tomu viedlo. pitvanie sa v dusiach blogerov a hodnotenie ich povah uz niekto predo mnou nazval v jednom clanku perverznostou.
.
v niecom si trafil, v niecom si uplne mimo. ale to je popredu jasne, kedze nepoznas a ani nemozes poznat pozadie a z niektorych slov a viet si vydedukoval nieco, co tam jednoducho ani pri najlepsej voli nie je. (a to ti muselo dat ozajstnu namahu, jedine, ze by si to vyfabuloval len aby tvoj clanok ziskal na stavnatosti, alebo to jednoducho vidis totalne ciernobielo a nemas problem niekoho smahom ruky uplne zatratit: jankovicka=otrasna hysterka, uplne bez sance, nikdy z nej nic nebude, jej frajer= hlupy trtko,... na okolnostiach nezalezi).
.
ja by som nemala odvahu niekoho zhodnotit uplne rezolutne v tom, co je zac, co robi, co nerobi, kam smeruje na zaklade nejakych clankov ( a uz vobec nie na zaklade clankov na sme, to je ale na inu debatu).
.
jedno je iste, niekedy naozaj reagujem hystericky, ak ide o niekoho, na kom mi zalezi. v tom clanku som to priznala. domyslam, vymyslam, v patovych situaciach sa neviem upokojit. neviem sa spravat uniformne, bez ohladu na okolnosti, na to, co sa mi bezprostredne predtym stalo a co sa ma dotklo. a popravde, ani by som to nechcela. su veci, ktore chcem zmenit, a snazim sa na tom pracovat, ale nikdy by som nechcela zo seba spravit necitlivy stroj reagujuci stale rovnako nemozne dokonale.
.
tak teda dik za facku, aj ked priznam sa, prijala by som ju radsej od niekoho, kto ma pozna, kto naozaj vie, o co ide, co sa deje a co to sposobuje.
docent Bazna
presne tak kriq,
Na sme blogu sa zato udeluju VIP-ky. :o)
Hlavni je se nestydet !
priatelia,
peťuľka
- nevyťahuj perverzity (keď už si použila presnú charakteristiku vlastného textu) zo svojho súkromia do verejného priestoru. Lebo to, čo si popísala vo svojom texte, je vzťahová perverzita pure.
.
Keď už cítiš pnutie písať o nich, vyber si titulok vystihujúci ducha textu, napríklad Ako som sa telefonicky pohádala s frajerom a potom udobrila a máš istotu, že mačky ako ja si článok neotvoria.
.
ČOKOĽVEK napíšeš, povie o tebe viac ako pripustíš aj v najčernejších snoch.
.
Aké zhadzovanie. "Doktor, nehovorte mi, že mám hepatitídu, zhadzujete ma tým. Nevadí, že objektívne je to tak, ja to nechcem vedieť."
.
Predposledný odsek len potvrdzuje záľubu v sebastrednosti. Povzdych "doprdele, už by sa mi mohlo niečo podariť" má tak veľkú nádej stať sa tvojím životným mottom. S dovetkom - "a zasa nič".
Veľa šťastia.
šahrezád
.
Potom sem ten človek príde a hrá sa tu na obeť.
.
Ak je niečo cynické, tak v konečnom dôsledku ilúzie. Napríklad o tom, že hystéria je vhodný spôsob na vyjadrenie záujmu a dokonca (cheche) lásky.
.
No a teraz môžeme o stromčekoch. Dáme reč o tatranskej kalamite?
petka, ten anonym smrdi clovecinou