Ema

Či už to spôsobila knižná nenažranosť alebo zábudlivosť, faktom je, že vlastním dve obsahovo rovnaké zbierky básní Bohuslava Reyneka (1892-1971) Svěcení.

Prvú som objavila v kníhkupectve na pražskom Václaváku počas doplnkového programu výletu na výstavu HR Gigera v  Národnom technickom múzeu, z ktorej - ako som sa dozvedela z uvedeného linku - zmizli dve diela, ktoré Giger namaľoval pre Emerson&Lake&Palmer. Motívu nerozumiem, lebo sú na každom CD Brain Salad Surgery a ešte je k nim aj vcelku dobrá muzika.

Z Reynekovej zbierky som mala radosť priam detskú. Vo vydavateľstve Odeon síce minuli v edícii Skvosty poézie všetky normálne farby používané na obaly a keď konečne prišlo na Reyneka, zostala len farba preležanej hovädzej pečienky, ale nech. Podstatné bolo, že obal sa javil waterproof, vhodný na čítanie vo vani.

Druhú, síce v tvrdej väzbe, ale s papierovým prebalom, som s rovnakou radosťou objavila pred pár dňami v Bratislave. Hmlisto som si pamätala, že ktorúsi Reynekovu zbierku mám, ale Reynekov nikdy nie je dosť. Povedala som si, že to je naozaj pekné, že tomuto veľkému básnikovi vychádzajú zbierky takto zhusta.

Knihy som doma neporovnávala, načo. Až dnes som ich vybrala z police naraz, listovala som chvíľu v jednej a chvíľu v druhej a obidve sa mi páčili tak veľmi rovnako, až ma zachvátilo podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Bolo.

Sú známe prípady, keď bol jedným človekom skúpený celý náklad kníh. Takýto smelý cieľ by som si u Reyneka vytýčila márne. Takmer všetko je už vypredané.

------------------------------

Reynek bol grafik, prekladateľ z francúzštiny a nemčiny a hlavne básnik. So svojou francúzskou manželkou, poétkou Suzanne Renaud, žil nejaký čas v Paríži a potom sa vrátil na statok Petrkov pri Havlíčkovom Brode, kde v odlúčení od sveta vznikli jeho najkrajšie básne.

-----------------------------

Červánky, zahrad noci nach / na dušičkových pastvinách.

V zčernalých růžích jetele / nad rohy stád žhnou andělé.

Naděje v mraku schoulená / si na krvavá kolena

stahuje zlaté závoje / dosaženého pokoje.

Průčelí bílé s jabloní / hle, svatý Martin na koni / když k žebráku se nakloní.

Kmen, rámě svatého Martina / halenu teplou roztíná:

kouř z komína.

---------------------------------------------------

Tie básne sú proste krásne.

A mudrlantské úvahy, prečo sú krásne, si môžu teoretici estetiky strčiť kam len chcú.

Zábery z testovania fotoaparátu. Tiež dvojmo.

Stromy pri Dunaji medzi lodenicou a horou vyťaženého štrku.