Ema

V čase mediálnej démonizácie Severnej Kórei, ktorú Američania nie a nie uzbrojiť, bol slovenský ľud vystavený nostalgickému nariekaniu za starými dobrými kibucmi z obdobia kolonizácie Palestíny, na ktoré sa dnes podobá už len fosilizovaná Severná Kórea.

Čo sa stalo? Nič. Len najstarší židovský kibuc v Palestíne mal sto rokov. Nuž a to je dačo, o čom nás nutne musí lokálne korporátne médium poinformovať, vrátane ťažkého osudu lekára z Odesy.

My sa však nedajme zmiasť falošným obrazom trpiaceho vzdelanca, ktorý v Palestíne odušu klčoval (s klčovaním by som opatrne, lebo podľa oficiálnych sionistických mýtov bola Palestína pri príchode sionistických hord z USA, Európy a Ruska totálne vybývaná a všetky stromy nasadili židia) a dokonca dojil a smelo sa pozrime do histórie, ako to s kibucmi naozaj bolo. Treba zájsť až do druhej polovice 19. storočia. Vtedy sa po vzore iných európskych utopických ideí vynoril sionizmus a natoľko opantal maďarského žida Stampfera, že sa spolu s pár kamarátmi-dobrodruhmi vybral do Palestíny. Kúpili pri Jaffe kus zeme a založili roľnícku osadu. Všetko by bolo v poriadku, až na to, že občania Maďarska nevedeli o poľnohospodárstve vôbec nič. A tak zapriahli do práce domácich Palestínčanov. O rok Stampfera & Co doštípali komáre a maláriou zmorení ušli domov. Neprešiel dlhý čas a do Palestíny sa začalo valiť chazarské etnikum z Ruska. Dôvodom boli pogromy. (Kto pozná históriu sionizmu, nemôže mu uniknúť, ako vzácne hrávali pogromy do kariet tejto ideológii.) Usadili sa pri Jaffe a okamžite sa medzi nimi začali rozbroje. Ukázalo sa, že táto komunita nie je schopná prežiť bez pomoci zvonka. A tak nastupuje na scénu hlavná postava: Edmund Rotschild, a to na žiadosť vrchného parížskeho rabína. Môžeme len špekulovať, prečo chcel zostať v anonymite a medzi židovskými kolonizátormi Palestíny bol nazývaný len ako "známy darca". Do skupovania 40 tisíc hektárov vzájomne poprepájanej pôdy pôdy a sudánskych robotníkov, ktorí na nej pracovali, vrazil "známy darca" 70 miliónov zlatých frankov. Pohromu, ktorá plíživo prichádzala na Palestínu, symbolicky odštartovalo vysádzanie tisícov eukalyptov, ktoré dal Rotschild doviezť z Austrálie a ktoré mali nespôsobilých Európanov chrániť pred maláriou.

 Prešli roky, ale pomery v židovských osadách sa nezmenili. Keď barón Rotschild pri osobnej inšpekcii videl, v akom stave sú, znechutene odovzdal svoje kolonizačné dielo Jewish Colonisation Association, založenej barónom Hirchom v roku 1891. Naďalej však celú utópiu veľkoryso financoval. Asociácia sa pokúsila postaviť osady na nohy, ale starí kolonizátori boli vyčerpaní a mladí odišli do miest alebo do zahraničia. V osadách pracovali len domáci Palestínčania. Osadnícke dielo opäť zachránili pogromy v Rusku, ktoré prišli v pravý čas a vypudili do Palestíny novú masu Chazarov.

A tu prichádza na scénu socialistický kibuc Degania, ktorý nedávno oslavoval storočnicu, čo bol dôvod na zlezenie celého vládneho kabinetu najagresívnejšieho štátu sveta. Druhá vlna kolonizátorov z Ruska boli nadšenci komunistických revolúcií. Zamestnali sa u domácich, ale pre "slobodných, hrdých a sociálne uvedomelých židovských robotníkov bolo neprijateľné pracovať u súkromných majiteľov pôdy." Vznikla myšlienka družstevného osídľovania - kibucov. Deganiu založilo päť ľudí a pôvodne ju volali kvuca - skupina. Pravidlo o mzde za výkon bolo odmietnuté, lebo v kibuci nemá dochádzať k žiadnym rozdielom. Nikto tam nehodlal trpieť ani žiadnu elitu špecialistov, ktorým by ich um zabezpečoval nadradenosť. Ženy pracovali, deti boli vychovávané spoločne a bývali v detských domovoch.

Čo však bolo najdôležitejšie, do Palestíny na podporu židovskej kolonizácie neprestajne prúdilo obrovské množstvo peňazí. A tak je to dodnes. Peniaze prúdia najmä z USA, aby napájali najšialenejšiu utópiu v histórii ľudstva tak, ako napája infúzia fyziologickým roztokom neforemné telo masového vraha Ariela Šarona.

Komu by napadlo, že v roku 2010 bude socialistický kibuc vyhlásený za "národné dedičstvo" židov. A že tým bude konečne otvorene priznané, kde malo údesné socialistické monštrum, ktoré poznamenalo aj naše životy, skutočné korene.

Kibuc Hazorea, Palestína, 30. roky

Po tom, ako sionizus prostredníctvom svojej beštiality vyhral II. svetovú vojnu sa kibucy dokonca stali predmetom vedeckého nadšenia. "Cieľom kibucníckeho hnutia je uskutočniť klasický ideál socializmu. Okrem iného zamýšľali zbaviť ženy ekonomickej nadvlády mužov tím, že budú plne začlenené do profesijného života, ďalej mala spoločná výchova a starostlivosť o deti ženy v kibucoch oslobodiť od otroctva materstva. Deti boli preto odovzdávané profesionálnym opatrovateľkám. Žili len v detskom kolektíve a domov sa dostávali denne na jednu hodinu podvečer. Svadby boli tolerované, ale neboli dôvodom na oslavu a kibucníci dúfali, že sa tohto buržoázneho prežitku úplne zbavia. Prvá generácia vzala tieto záväzky vážne a snažila sa svoje potomstvo socializovať týmto spôsobom." Toto napísal americký sociológ Melford Spiro v roku 1954. Z kibucov vyvodil, že rodina nie je nič prirodzené a ide to aj bez nej. Keď však navštívil kibuc o generáciu neskôr, zistil, že sa mýlil. Ženy sa prestali obliekať ako muži a robiť mužské práce a ľudia sa viac venovali rodinnému životu, než politickej angažovanosti.  

(Literatúra: Michael Krupp: Sionizmus a stát Izrael, Iräneus Eibl-Eibesfeldt: Přírodopis lidské pošětilosti)

Ak by sa niekto dostal do kŕča podozrenia z antisemitizmu, zodpovedne prehlasujem, že prakticky všetko je opísané z absolútne politicky korektnej knihy Michaela Kruppa. Omyl Melforda Spira je z Eibesfeldtovej knihy, ktorá už nie je až taká korektná, lebo etológ Eibesfeldt namieta voči multikulturalizmu, ale stále je to mainstream. I keď táto veta z jeho diela maintream nie je: "Príčina nerešpektovania etológie človeka by mohla spočívať v tom, že ľudia sa priamo štítia a desia predstavy, že by naše chovanie mohlo byť vysvetlené na základe príčinnosti."

A ako bonus je tu pozdrav sionistom od prírodných vied, ktoré nemožno oblbnúť ani najrafinovanejšími psychotechnikami: "Ak sa nedokážete správať kultivovane a čitateľne, okolie vám to zráta." Kto sa nepoučí, bude prírodnými zákonmi trestaný dovtedy, kým nepochopí. Márne sa bude vyškierať, že DNES sa tak ešte nestalo.