Ema

Do Aleppa v severnej Sýrii sme prišli z východného Turecka uťahaní a špinaví. Lonely Planet odporúčal hostel so sprchami s teplou vodou pri stredovekej citadele. Izba mala naozaj vlastnú kúpeľnu. A v kúpeľni aleppské mydlo z olív a bobkových listov ako pripomienku, že sa pocestní nachádzajú priamo v kolíske mydla - na území mesta s najdlhšou nepretržitou tradíciou výroby mydiel, ktoré sa doteraz produkujú v manufaktúrach v Starom meste podľa pôvodných receptúr.

Spolucestujúci sa rozpŕchli do mesta, ja do kúpeľne. Sprcha s horúcou vodou, koľký luxus. Svet sa vo vodnom opare javil nekomplikovaný a hádam aj krásny, kým človek nesiahol mokrou rukou na sprchovaciu batériu. Bola to moja prvá skúsenosť so zásahom elektrickým prúdom. Neviem ako dlho trvalo, kým som sa prebrala. Čo to, sakra ... všetko sa zdalo byť v poriadku. Pozrela som na strop a aleppské mydlo mi vypadlo z ruky. Bola tam veľká diera s výhľadom na spleť drôtov, okolo ktorých stúpala vodná para. Elektrické vedenie budovy. Takto ja mám zhynúť, v sprchovacej kobke exotického hostela? Je to síce jedno z najstarších miest sveta, ale aj tak. Nasrala som sa. Bez ohľadu na dobré arabské mravy som vybehla narýchlo omotaná v osuške na recepciu, vytiahla chlapíka spoza pultu a zavliekla rovno do vodnej pary v kobke. Ten dobrý muž siahol na batériu a vodu zastavil. Že kde je problém. Zahrala som mu pantomímu, čo sa udialo a on sa začal uchechtávať a ukazovať na trekingové topánky pred dverami kúpeľne. Ako to, že som sa sprchovala bosá. Čo je to za idiotský zvyk, chodiť do kúpeľne bez obuvi. Čo sa potom čudujem. Ako vzor predviedol svoje čínske šlapky a urobil priateľské gesto, že mi ich požičia. Stála som tam ešte stále rozklepaná z cca 220 voltov, z vlasov mi kvapkala voda a pena zo šampónu a hovorila som si, že ešte chvíľu ... ale vytušil, že tentokrát ide o život jemu a zmizol.  Dosprchovala som sa vo vedľajšej kúpeľni s kompaktným stropom, ktorú mi zapožičali empatickí švédski backpackeri.

Ponaučenie: v krajine, kde namiesto základných bezpečnostných pravidiel používajú fatalistické Inšallah, nepozná človek dňa ani hodiny.

Ale inak je Aleppo pekné mesto. Vzniklo voľakedy v 2. tisícročí pred naším letopočtom a jeho stredoveká citadela vraj stojí na mieste, kde praotec Abrahám počas svojich ciest hore-dolu krajinou dojil kravu. Preto sa volá Halab al-Šahba. Pôvodne bolo mesto hititské, spomína sa aj v archívoch ríše Mari, neskôr ho obývali morské národy, patrilo do Perzskej ríše, za čias gréckej nadvlády sa volalo Beroea, potom bolo súčasťou ríší rímskej a bizantskej a teraz tvorí súčasť Osi zla. Počas arménskej genocídy sa stalo útočiskom šťastlivcov, ktorí unikli pochodu smrti cez sýrsku púšť a dnes je Aleppo druhým blízkovýchodným mestom s najpočetnejšou kresťanskou minoritou.

Staré Aleppo so súkmi - krytými trhoviskami, tak ako vyzerá pri pohľade zo stredovekej citadely. Súky sú na ploche niekoľkých kilometrov štvorcových a pripomínajú časy, kedy bolo toto mesto významnou obchodnou zastávkou medzi Eufratom a Antiochiou.

Karavanseraj (len pre zaujímavosť, ako znie taký orientálny Karavanseraj) - časť aleppského trhoviska, ktorá slúžila ako rozľahlá ubytovňa pre obchodníkov a skladisko tovaru. Súky - trhoviská, karavanseraj a stredoveká citadela (na zábere je vstup do citadely, ktorým vtedy vláčili robotníci mramorové bloky na opravu dalžby) sú zapísané vo Svetovom dedičstve UNESCO.

Zvlnený terén nad mestom, výška cca 500 m n.m. Pestujú sa tam olivy a bobkové listy na aleppské mydlá a a tiež tam rastú pistáciovníky. 

Aleppské mydlá som síce nejaké priniesla, ale pri sťahovaní pošli do smetí. Vyzerali takto. Ako dôstojnú náhradu som odfotografovala európske, darček z Provence. Provensálske mydlové manufaktúry prevzali voľakedy v 18. storočí know-how s koreňmi v Aleppe. V Európe sa mydlá v stredoveku na osobnú hygienu príliš nepoužívali. Súkromné kúpeľne ľudia nemali a tradícia verejných rímskych kúpelov sa kvôli morovým epidémiám neudržala. Boli len komunitné mikve, rituálne židovské kúpele. Stredovekému obdobiu temna hygieny však vďačíme za rafinované francúzske parfumy, ktorým hlavne dámy prerážali nepríjemné telesné pachy. Hovorí sa, že Francúzky si ležérny prístup k osobnej hygiene zachovali dodnes, ale možno je to len ohováračka zlomyseľníkov, ktorí z nejakých, možno aj osobných dôvodov nemajú Francúzky paušálne v obľube.

S exportom aleppských mydiel do Európy má Sýria problémy, pretože EÚ dovoz kozmetických prípravkov s extraktom z bobkových listov, čo je špecialita aleppských mydiel, kvôli údajnej alergénnosti zakazuje. Nakoniec, kto už dnes v Európe používa klasické mydlá, navyše pochybného vzhľadu. Snáď len "hustě alternatívní smažky", ktoré to s hygienou tak či tak nepreháňajú (a to je ja rozdiel od plkov o Francúzkach očividný fakt) a potom rôzni tí zástancovia návratov k prírode, ktorých snom je ľanová halena, petrolejová lampa a pranie na rumpáli.

---------------------

Pozn. Obrázky sú dosť vyblité, lepšie sa mi tú fotodokumentáciu zoscannovať nepodarilo.