Ema

- Odchádzame zo Slovenska, oznámila včera kamarátka.

Dôvod je pragmatický. Svokra, ktorej bigotný katolicizmus donedávna hybernoval, sa zaktivizovala ako sopka.

- Vychádzali sme jej v ústrety. Svadba v kostole - formalita. Matejove krstiny - formalita. Ale teraz ho musíme pred ňou chrániť a to sa tu nedá.  Naposledy si ho vzala na víkend a vrátil sa vystrašený, že keď sa nebude modliť k anjelovi, nebude ho strážiť.

Svokra sa nevie dočkať, kým Matej nastúpi do školy a bude chodiť na náboženstvo. Už vopred sa teší, ako budú spolu preberať katechizmus. 

Matej má štyri roky a práve si buduje svoj svetonázorový model sveta. Jeho rodičia nechcú, aby bol pokrútený bludmi.

Matejovi rodičia sú vzdelaní. Poznajú Skinnerov box a hlavne jeho poučnú modifikáciu. V nej zvieratká nedostanú odmenu na základe nejakého alogoritmu, ale padá do boxu náhodilo. Nie sú schopné odhaliťť príčinu a chýbajúcu informáciu nahrádzajú presvedčením, že príjemnú udalosť vyvolalo ich správanie. Nevedia, že ak nebudú robiť nič, odmena padne aj tak.

A sme pri vzniku rituálov. Vrátane modlenia k strážnym anjeličkom.

- Tá moja svokra je ako handra vo vetre. Presvedčená, že vietor je tu vďaka jej kostolu a modleniu. My jej to presvedčenie neberieme, ale z nášho dieťaťa handru robiť nebude.

Nemám predstavu, koľko rodičov na Slovensku je v takejto situácii. Koľko z nich rezignuje a ponechá deti napospas bigotným babkám, koľko z nich má odvahu ísť kvôli ochrane racionálneho svetonázoru vlastných detí do konfliktu s vlastnými rodičmi a koľko to vyrieši odchodom čo najďalej od zdroja názorových deformácií.  

Myslím si, že rozhodnutie kamarátky a jej manžela je dobré. Svokra sa k vnúčaťu dostane raz-dvakrát do roka, bez šance napáchať na jeho mentálnom zdraví nejaké škody. A dieťaťu nikto nebude zakazovať klásť otázky. Napríklad prečo sa ľudia vytrvalo modlia, hoci ich modlitby nemajú na realitu žiadny vplyv.