Volala sa tak ríša Inkov a v kečuánštine to znamenalo Krajina štyroch častí. Odrážalo to prostý fakt, že ríša bola rozdelená na štyri územia, aby sa ľahšie spravovala prostredníctvom quipu - povrázkov a uzlíkov, pozoruhodnej miestnej alternatívny písma, o ktorej po dôslednom vydrancovaní inckej kultúry nevieme nič.
V Peru sa príliš nesvieti. V Lime, samozrejme, áno, veď veľkomesto bez svetla, takô dačo som nestretla. Aj v Arequipe a pod. Ale celkovo je aj z kozmu vidieť, že v porovnaní s takou Európou si tam ľudia nedýchajú na krk a keď niekam idú, nemusia v kuse znižovať rýchlosť, lebo cesta zas vedie uzavretou obcou.
Je tam široko-ďaleko. Približne takto:
Puno - Sillustani. Plus peruánska dúha. Vyzerá gýčovo, ale čo s ňou, keď tam vytrvalo bola.
Arequipa - Chivai. Altiplano.
Altiplano ešte raz.
Colca.
A aby to nevyzeralo úplne bez ľudí, nejakí tam sú. Napríklad:
Inak, jedia tam morčatá. Hlavne pečené a grilované.
Ale my jeme zajace. To keby sa chcel dakto zhnusiť, že fuj barbarstvo.
Komentáre
Krajsie je v tom Peru ako som si myslela.
To si uz len zapchavali usi, detajly pocut nechceli.
Šahrezád, tak to by ťa
.
Dočítala som sa nedávno, že rozdiel medzi zajacom a králikom je v tom, že zajace žijú v zajačej svorke a králiky sólo. Ale štandardné pekáče sú monoposty, takže je to vlastne jedno.
Ňáki sú tí Aziati precitlivelí:p Ako keby sme o nich nevedli svoje. Na jedálnom lístku psy, potkany...
bielkoviny sú len jedny,