Ema

Pravdepodobný občasný spolutvorca tohto blogu Ivan L. (nie TEN) síce sľúbil uverejniť fotografie z minuloročnej cesty po Tibete aj s komentárom, ale kvôli sťahovaniu nemá čas, a tak dal k dispozícii CD s asi päťsto fotografiami a komentárom, že si máme zatiaľ počať bez neho. V zastúpení som pretentokrát vybrala kláštor Drepung, prevažne fotografie môjmu srccu blízke, čiže z kuchyne. 

Drepung neďaleko Lhasy je jedným z najvýznamnejších kláštorov sekty - ak to tak možno nazvať - gelugpa (gelug je niečo ako dokonalý, pa je škola). Rozľahlý kláštorný areál, zároveň budhistická univerzita, vznikol v roku 1416 a kláštor fungoval až do čínskej invázie do Tibetu v roku 1959, kedy boli  mnísi prinútení utekať do Indie. V čase najväčšieho rozkvetu žilo v kláštore až pätnásť tisíc mníchov nielen priamo z Tibetu, ale aj zo Sibíri či himalájskych kráľovstiev. Koncom 20. storočia sa mnísi mohli postupne vrátiť a v súčasnosti je v Drepungu niečo vyše dvetisíc mníchov gelugpa. 

Príslušníci gelugpa nosia žlté čiapky a túto školu celosvetovo spropagoval súčasný dalajláma Tenzin Gyatso. Aj vďaka jeho popularite vystupujú drepungskí lámovia so spevmi tibetského budhizmu po celom svete. Koncertovali napríklad Carnegie Hall, spolupodieľali sa na soundtracku k filmu Sedem rokov v Tibete a počas premiéry hudby k Scorseseho filmu Kundun vystupovali spolu s jej autorom Philom Glassom v Lincoln Center. Krátke ukážky spevu mníchov z Drepung Loselingu sú tu.

Update na základe e-mailových poznámok autora fotografií (bolo mu trápne nasadzovať mi oslie uši v diskusii):

1. Kláštor sa volá Drepung, ďalšie označenia ako Loseling, Gomang, Deyang, Udu alebo Jurche sú jednotlivé "fakulty" tejto budhistickej univerzity. Spievajúci lámovia sú ale naozaj z Loselingu, pretože Loseling je niečo ako Vysoká škola múzických umení Drepungu. 

(Pôvodný text bol upravený podľa tejto poznámky)

2. Čínska invázia kláštor nezlikvidovala úplne, fungoval nepretržite, ale poničený a s veľkými problémami. Teraz je zrekonštruovaný. 

Zhromažďovacia miestnosť

Sviečky z jačieho masla. Rafinérií na výrobu parafínu v Tibete niet.

Barbier z Drepungu. Elektrika už v kláštore očividne je.

Vyše dvetisíc ľudí musí, pochopiteľne jesť campu a piť čaj s jačím maslom (všetko nespália ako sviečky). Ďalšie fotografie  sú z kuchyne a špajze.