"Nemedituj nad tým" je bežná fráza, keď niekto príliš špekuluje. Ktovie, prečo sanskrtská dyana (meditácia) - súbor detailne rozpracovaných techník, ktorými sa myseľ koncentruje na svoje vnútro - získala pejoratívny nádych.
Meditovať znamená niečo zdržujúce. Lenže ľuďom sa dravá dynamika začína protiviť a hľadajú k životnému štýlu potkaních pretekov alternatívu. A tak prišiel na globalizovaný trh zen. Meditácia, jednoduchosť, pokoj, čistota. Zen parfum od Shiseida, jeden z najpredávanejších pytlíkových čajov Zen Chai od Teekanne, Zen snowboardy a všeličo iné. Nevadí, že je to len McZen, nová módna konzumná vlna. Vďaka nej sa časť ľudí o túto storočiami kultivovanú, na Západe stále málo známu náuku začne zaujímať hlbšie a ostatným neublíži. Lebo štýlový zenový interiér, zenové záhradky a zvyk sadnúť si len tak, nečinne, na pol hodinu na zem a nechať myseľ sústrediť sa na seba nemôže nikomu - aj keď nemá predstavu o skutočnej zenovej praxi - spôsobiť žiadnu ujmu.
Napriek užitočnosti McZenu sa zenové školy vulgarizácii svojho učenia bránia. Škola zenového majstra Róšiho Kaisena, ktorý vďaka poľským koreňom od 90. rokoch učí zen v bývalom ostbloku, vymyslel pre šírenie informácií o zene stretnutie s názvom Dialóg o mysli. Pred početným publikom si spoločne sadli za stôl inteligentní ľudia z rôznych oblastí. Filozof Egon Gál, zenový majster Róši Kaisen, psychológ Richard Gróf, religionista Miloš Hubina a prekladateľka z francúzštiny, ktorá sa svojím spontánnym správaním stala plnohodnotnou účastníčkou zenovej performancie. Odľahčenej, nenásilnej a miestami humornej.
Filozof Egon Gál hovoril o svojich prvých kontaktoch so zenom, názoroch na myseľ od Descartesa po Dennetta, spolupráci kognitívnych vied s tibetským budhizmom a tiež o tom, že podľa doterajších výskumov mozgu to s našou slobodnou vôľou nebude až také hot.
Psychológ Richard Gróf sa sústredil na príbehy a vytiahol príklad z praxe - prípad manželky alkoholika, ktorá potrebovala zmeniť postoj k neriešiteľnému problému. Prestať sa obviňovať, prestať sa cítiť zodpovedná za sebazničujúce správanie iného človeka. Z príbehu ožrana, ktorý nemá záujem zmeniť svoj stav a ženy, ktorá tým fatálne trpí, musela myseľ vytvoriť príbeh, v ktorom má žena od osudu človeka, nech už akokoľvek blízkeho, odstup. Je to celkovo zaujímavá téma, o mysli a príbehoch s predurčenými rolami, kde sa očakáva konformné správanie a mozog nie je schopný autonómnych úvah.
Špeciál zaujímavé bolo rozprávanie religionistu Miloša Hubinu, autora knihy o budhizme Vedomie ako oceán o tom, čo je to budhizmus a prečo sa zaobíde bez symbolu boha. Konštatoval, že prostredníctvom meditácií - skúmania vlastnej mysle bol budhizmus schopný vytvoriť obdivuhodne podrobnú a presnú klasifikáciu mentálnych stavov a pracovať s nimi. Myseľ bola chápaná ako hudobný nástroj, ktorému sa dá rozumieť a naučiť sa naň hrať. Hubina je človek, ktorý sa vyjadruje jednoducho, zrozumiteľne k veci. Výsledok hlbokého pochopenia budhizmu.
Zenový majster Róši Kaisen mal smolu, že hovoril po francúzsky. Napriek tomu, že tlmočníčka sa naozaj snažila, prekladom sa stratila spontánnosť. Kaisen slovenčinu trochu ovláda, a tak mohol občas s prekladom veselo nesúhlasiť a potom sa na pódiu odohrávalo divadlo úprimnej snahy o porozumenie. Nakoľko v sále bolo prevažne ne_zenové publikum, Kaisen objasnil základné pojmy, predovšetkým amalu, univerzálnu vnútornú pamäť. Hovoril o tom, že ľudská myseľ je od detstva zabordelovaná zbytočnosťami, ktoré treba vyniesť, vyčistiť priestor - a potom vnášať späť to, čo naozaj potrebujeme, čo je pre nás užitočné.
Diváci sa pýtali na všeličo. Jeden zo starších účastníkov znepokojene rozoberal relativizáciu. Čo je skutočnosť? Je vôbec? A ja? Som naozajstný? - Začnite tým, že ste. Nespochybňujte to. Inak nič nespravíte," povedal mu Kaisen.
Dialóg o mysli občas viazol, občas sa uberal nečakanými smermi. Ako ľudská myseľ. Každopádne to bol príjemný večer medzi rozumnými ľuďmi. Každý si odniesol, čo považoval za prospešné, alebo možno aj nič, lebo aj nič môže byť prospešné. Mne sa najviac páčilo, že Kaisen odmietol zen definovať. Veď načo.
Devínska Nová Ves, rieka Morava
Komentáre
to sú šecko sprostosti
aby to tu bolo četnejšie, prispejem:
"Čo je to zen?" od: Majster Kaisen, edícia V srdci ducha, Univox.
Z bookletu:
Majster Kaisen je žiakom Majstra Taisena Deshimaru, ktorý v 60-tych rokoch 20.stor. priniesol zen do západnej Európy. Na želanie svojho Majstra, ktorý v r. 1982 zomrel, Kaisen je pokračovateľom línie majstrov Soto zenu, jednej z dvoch najväčších škôl zenového buddhizmu ktorú v 12. storočí založil majster Dógen. Hlavnou náplňou je meditácia v sede.
::
...Na Slovensku je v súčasnosti 5 zenových mníchov. Misiu na Slovensku a dojo v Bratislave - Saiko Hei Ji (Chrám najvyššieho pokoja) - vedie mních Sei Sho (akad. maliar Pavol Rozložník).
-aj som si dodnes to CD nevypočul...:(
Dógen je ten, čo
.
Inak, pozoruhodná je tá kniha od pána Hubinu o budhizme. Má tam obrázok o dvoch cestách k tomu, čo sa nazýva rozšírené vedomie - extatickej a meditatívnej. Prvá vedie cez schizoidné stavy. Možno sa mýlim a religionista by mal na to iný názor, ale extáza je typická pre mystikov abrahámovských náboženstiev. Ak uviazli na pol ceste, uhrali to akurát na psychiatrickú diagnózu.
.
On tam Hubina píše všeličo zaujímavé a vyvracia napríklad rozšírenú poveru, že budhizmus je intuitívny, bez racia. To je tu teraz taká móda, hocijakú ujetosť, hajzlíkovstvo a nezodpovednosť zakryť vyhlásením Ja som budhista, správam sa prirodzene - a vybavené. Mi to vždy pripomenie jeden z dielov Simpsonovcov, kde boli všetci úplne prirodzení, robili si, čo chceli. Mestečko dokonca vyhlásilo Deň oslavy prirodzenosti, lenže im tam ušlo ruské kolo obsadené deťmi, lebo chlapíkovi, čo mal utiahnuť skrutky, sa proste nechcelo.
Budhizmus a špeciál zen si vyžadujú disciplínu a to je pojem, ktorý bol zrušený bez náhrady ako nepotrebný.
Zen je drina, i keď podľa mňa menšia ako predvádzajú hlavohrudníci za sklom fitnescentra v Auparku, čo vyzerá ako terárium, aby boli super vymakaní a jednou ranou sundali vola.
-aj mám doma ~7 samizdatov Zen
Zen je drina.
Na všetko musíš prísť sám, nik ti nič nevysvetlí.
A myslenie bolí, vravel na strednej profák Ursíny...
to znie veselo, že
Ema, je úplne jedno k akému náboženstvu sa človek hlási. Záleží na tom, čo má v hlave a čo robí. K budhizmu sa prirodzene ťahajú rôzni prázdni snobi, nemyslím milionárski, ale takí čo sa proste len chcú tváriť že sú iní. Ale východné náboženstvá hrajú veľmi dôležitú úlohu aj pre ostatný ľud v tom, že sú alternatívou a oslobodením pred rigidnosťou a nabubrelou patriarchálnosťou "abrahámovských" náboženstiev.
Keby som sa chcel (paranoidne? - v každom prípade provokatívne) vrátiť naspäť k pôvodnej téme tohto milého blogu :-))))) , povedal by som, že tie spomínané naše semitské, monoteistické a totalitné náboženstvá sú určitou starodávnou obdobou moderných médií a ideológií (poväčšine tiež semitských), a budhizmus je čosi ako partizánske vysielanie, TV Cuba alebo Irán. Alebo socíkové samizdaty či severokórejské informačné rakety zen-zen.
buheh, všade sa ľudia
to ema
za v podstate meditativne mozeme povazovat zase krestanstvo prvych par storoci po Kristovi: cirkevni otcovia, Tomas, Augustin, Frantisek, ti vsetci boli skrz-naskrz meditativne typy
meditatívne typy
- A to u vás všetci máte také zelené tykadlá?
- No áno, všetci.
- A to u vás všetci lietate na lietajúcich tanieroch?
- No áno, všetci.
- A to ich všetci máte také pekne pozlátené?
Mimozemšťan sa nakloní a dôverne povie:
- Joj, to len my židia.
Pekná reportáž.
Roši Kaisen Kristaszek bol mojim učiteľom asi tri roky, ale keďže od začiatku svojej Zenovej praxe inklinujem skôr k "tvrdšej" škole Rinzai, tak som od neho (v dobrom) odišiel.
Trošku mi vadila aj jeho teatrálnosť a dôraz na vonkajšiu formu - "kulisy" v meditačnej miestnosti, oblečenie, obrady.
I keď pripúšťam, že Kasien mal pravdu v tom, že takéto tyátro môže motivovať niektorých menej odhodlaných ľudí, ktorí by to, sediac (sei-za) v monterkách kdesi v akejsi zatuchnutej školskej telocvični, asi rýchlo vzdali.
kriq - btw ...
BTW, ngv
Súvislosť McZen-u a Kaisena (?)
Možno nebola žiadna zamýšľaná, ale pokiaľ je reportáž z Kaisenovej prezentácie nazvaná "McZen neškodí, ale zen to nie je" minimálne nejakú súvislosť to naznačuje..
Každopádne úvod článku ma pobavil.