Tadmor (záber bol exponovaný okolo polnoci) v sýrskej púšti pri splne mesiaca. Tetrapylóny - monolity dovezené až z Egypta sú v bledom svetle dokonalé. Plechová poobíjaná šipka neisto ukazuje smerom k amfiteátru. V ruinách je hlboké ticho.
V priestrannom amfiteátri to vrie. Zišli sa tu obyvatelia Tadmoru - Palmyry, aby boli svedkami exemplárneho potrestania nečestného obchodníka. Ich kráľovná, mocná Zenobia, vdova po hrdinskom premožiteľovi Sásanovcov Odenatiovi, si nečestnosť oškliví a chce v tomto bohatom prekvitajúcom palmovom raji na Hodvábnej ceste z Číny do Európy zachovať dobré mravy. V improvizovanej aréne odhradenej od publika lianovým pletivom stojí vinník a trasie sa od hrôzy. V amfiteátri znie melodická aramejčina, kráľovná vynáša ortieľ. Za podvody bude ničomník podhodený zverovi. Krásna žena Zenobia stojí na pódiu amfiteátra, hovorí o obvinení a treste. Zhlboka sa nadýchne a odchádza. Dav v amfiteátri zmĺkne. Teraz, teraz to príde, strašný trest obchodníkovi, ktorý pošliapal pravidlá. Muž v aréne bledne strachom. Zenobia dáva spoza pletiva povel: vypustite zvera! Stráž na jej pokyn zdvíha improvizované dvierka z pletiva, z muža v aréne sa rinie pot, publikum mlčí - a vtom ... do arény vkráča kurča. Sľubovaný zver. Spokojne zobe okolo seba. Chvíľu ticha preruší obrovský smiech. Podvodník, vykúpaný vo vlastnej hrôze, je voľný. Môže odísť. Môže dokonca znovu obchodovať - a Zenobia si je neotrasiteľne istá, že bude obchodovať čestne.
Sedím v najvyššom bode amfiteátra. Okolo niet nikoho. Rozmýšľam, či sa to na tomto mieste pred skoro dvesticí rokmi naozaj stalo. Či to nie je len jeden z mýtov o krásnej Zenobii, hrdej bojovníčke neznámeho pôvodu, obdivovateľke egyptskej kultúry, ktorú Rím najskôr vyniesol do výšin, aby ju potom - keď neprejavila dostatočnú poslušnosť - porazenú a potupenú pohnal do Večného mesta, kde nevedno ako skončila - popravou či samovraždou. "Zuby Zenobie tak biele, nosia ich Rimanky okolo hrdla, lebo krásou predčia perly."
A tiež rozmýšľam, koľkokrát v živote som bola kurčaťom hrôzy a koľkokrát ničomníkom, ktorý čakal na verdikt. No ale radšej to nechám tak.
Komentáre