Vysídľovanie ľudí, presídľovanie ľudí ... obľúbené športy všetkých sociálnych inžinierov od Stalina po Olmerta.
A tak sa za dávnych čias sovietskeho socializmu stalo, že do Kazachstanu prišli Bulhari a uprostred kazašských stepí vznikla dedina Balgarka. Nový život, nové problémy, nové lásky, kazašsko-bulharské manželstvá a kazašsko-bulharské deti. Napríklad Dimitrij Kiossya.
O mnoho sto kilometrov na západ stredoslovenská rodina Krnáčovcov po druhej svetovej vojne presídlila do Podkarpatskej Rusi. Po jej pričlenení k ZSSR ich jedného dňa Chruščovov dekrét násilne vysťahoval do Kazachstanu. Pridelené miesto: Balgarka.
Chruščov napĺňal svoj ambiciózny plán "poslovančiť" Kazachstan tak razantne, že v roku 1959 tvorili Kazaši len 33 percent celkovej populácie. V 80. rokoch, za brežnevovskej éry, sa kvôli nízkej pôrodnosti prisťahovalcov, keď sa pôvodné domáce obyvateľstvo znovu stávalo väčšinou, a kvôli ich vzrastajúcemu národnému sebavedomiu migračná vlna obrátila a stotisíce Slovanov z Kazachstanu a ďalších stredoázijských krajín odchádzali. Niektorí zostali. Nemali kam odísť, mali strach odísť - prosto neodišli. V dedine Balgarke sa dcéra slovenských presídlencov Anna Krnáčová vydala za Dimitrija Kiossyu a žili si ako-tak dobre, kým sa pomery nezhoršili. Po rozpade ZSSR sa naostro prejavili etnické trenice a život v Balgarke začal byť nepríjemný. "Vrátime sa na Slovensko." Anna Krnáčová je Slovenka, prečo by nemohla naplniť túžbu svojich rodičov a prísť späť domov.
Tu sa začína príbeh celovečerného dokumentárneho filmu Jara Vojteka My zdes. Názov vznikol z krátkej vety, ktorú zatelefonoval Dimitrij fotografovi Andrejovi Bánovi z občianskeho združenia Človek v ohrození: Sme tu. Pri ošumelej bratislavskej telefónnej búdke stála s kuframi, taškami a igelitkami rodina, ktorá v Kazachstane všetko predala a vyrazila za dôstojnejším a bezpečnejším životom v krajine, odkiaľ povojnový režim vyhnal Anniných rodičov. Slovensko, zem zasľúbená.
... jak tam Slovénsko, úú, Slovénsko, neuvídiš ne adnóvo upítova, vsje choďjat v bjélam, ne adnój múcha neúvidiš, vsjo čísta ... (mp3)
Film vznikal dlho a komplikovane. Jaro Vojtek - scenarista, režisér aj kameraman v jednom - ním žil niekoľko rokov, premýšľal nad príbehom, preciťoval ho, trpezlivo čakal na kazašské víza, aby bol spoločníkom pri Dimitrijovom návrate do Kazachstanu na krátku návštevu. Aj sme niektorí mali obavy, že to vzdá. Jaro film predsa len dokončil, ale poznamenal ho. On bol vždy vnímavý k osudom ľudí, pretrpieval ich ako keby boli jeho vlastnými, ale kazašským príbehom sa táto jeho vlastnosť rozšírila za úzke domáce hranice.
Jaro zo 120-hodinového materiálu konečne vytvoril definitívnu podobu filmu a asi pred rokom ju slávnostne uviedli v kine Tatra. Racionálne mantinely dal deju Jarov spolupracovník a kamarát Marek Leščák, inak by sa emóciami vylieval z koryta, bolo by v ňom príliš počuť Jarovo divé tiahle vytie nad svetom. Boli sme na film zvedaví ako na žiadny doteraz. Dozvedeli sme sa, že Dimitrij sa hnevá a na premiéru nepríde. Predstavoval si ho inak. Ako kroniku, chronologicky zoradené udalosti výseku života Dimitria Kiossyu a jeho rodiny. - Ako si mohol, to predsa nie je môj príbeh, toto, čo si spravil, vyčítal Jarovi.
Dimitrij nakoniec prišiel. Podarilo sa vysvetliť mu, že to nie je kronika jeho - Dimitrija Kiossyu, ale príbeh ľudí hľadajúcich domov.
Prvých desať minút sme boli rozpačití a s nami iste celé kino. Roztrasená kamera, akási rodinná oslava, staršia pani sa tam smeje - celkom ako keď vám niekto na návšteve premieta amatérsky videozáznam a vy nepoznáte ľudí, nudí vás to, nezaujíma. Až potom je jasné, že ide o vzácnu pamiatku, oslavu pani Krnáčovej, Anninej mamy, ktorá prežila vojnu, sťahovanie do Podkarpatskej Rusi aj vysídlenie do Balgarky, ale návratu na Slovensko sa nedožila. Amatérsky film bol natočený malou kamerou kedysi v 80. rokoch v Balgarke. A potom sa rozbieha príbeh Dimitrijovej rodiny. Súboj ľudí, ktorých život poznačili rozhodnutia sociálnoinžinierskych politikov, s drsným osudom. Prvé skúsenosti so všedným životom na Slovensku, Dimitrijova zlosť zo straty statusu - čo je najhoršia trauma pre každého človeka - keď sa z váženého kazašského vodiča gruzovika, schopného uživiť svoju rodinu, stal nikto škemrajúci o prácu. Otrok (mp3). Prvé úspechy detí v škole, svadba dcéry a Dimitrijova zžieravá túžba ísť sa pozrieť do Kazachstanu. Rád si spomínal na svojho psa (mp3). Musí tam ísť.
Letiská, lietadlá, prašná cesta a na konci Balgarka. Stretnutie s kamarátmi, slzy, opekanie ryby na brehu jazera. Dimitrij trpko ukazuje Jarovi svoj bývalý dom, ktorý pred odchodom predal Kazachom. Aký je schátralý, o nič sa nestarajú. - A pes? Kde je pes?, pýta sa susedov. Musel ho nechať Kazachom spolu s domom. - Neviem. Bol veľmi chudý. Nedávali mu jesť, hovorí jeden z nich. - Sami nemali.
A potom cesta na Slovensko. Dimitrij sa teší a po krátkom čase znovu smúti za Kazachstanom.
Koniec (mp3).
Po skončení filmu bolo v kinosále úplné ticho. Snáď pol minúty sa nikto ani nepohol. Myslím, že pre Jara to bolo väčšie ocenenie ako následný veľký potlek.
Na film My zdes je doteraz navešaných kopa ocenení z festivalov, napríklad aj včera. Festivaloví porotcovia iste videli všeličo, ale jednoduchý, priamočiary príbeh, ktorý bez kašírovania a efektov hovorí o najintímnejšej ľudskej potrebe - o potrebe domova dostal aj týchto ctihodných, kinematografiou premaškrtených odborníkov.
Foto: Leon Production (zo stránky myzdes.com)
Komentáre
hľa, emigrácia
to nie sú emigranti
Slovanom dali Kazaši najavo, že tam nepatria a oni to tak aj sami cítili.
buheh, buheh
Tak ten film by som si rad pozrel.
Poznam par ludi, ktori z domova boli vyhnani a kopu dalsich, ktori sa domova vzdali. A obe skupiny casto nadavaju na krajinu, kde teraz ziju, pokusaju sa vratit do krajiny, kde sa narodili, ale ta je im uz cudzia, a tak ziju medzi dvomi svetmi bez toho, aby vnutorne patrili co i do jedineho z nich. Su to smutne osudy.
Mozno je najlepsie robit to, co kocovni Mongoli. Na novom mieste postavit symbolicku mandalu, stred sveta, ktory si kazdy nosime vo vlastnom vnutri a dane miesto prehlasit za domov. Ked sa cloveku podari uverit, ze domov nie je nijaka konkretna fyzicka lokalita, ale skor stav mysle, vnutorny bod uprostred ludskej duse, potom je ovela stastnejsi, ako ked hlada a nenachadza iluzorny strateny raj kdesi na mape.
Mongoli
Myslim, ze jednym z najväcsich sokov kazdeho emigranta je zistenie, ze v novej krajine nechodia vsetci bjélam. Ja som tiez do Svedska isla s tym, ze tam mozem nechat kufor na stanici a nikto mi ho za cely den neukradne a vsetci budu tak strasne friendly.
Je velka skoda, ze ludia z "rozvojovych" krajin nemaju sancu navstivit zapad len tak, ako studenti ci guess workers. Mnohi uz po dvoch-troch rokoch pochopia, ze toto teda nechceli a vratia sa naspät. Takto, ako emigranti, sa najprv doma vsetkeho vzdaju a potom sa uz vratit nemozu.
AT, to bola
Jednotlivé regióny majú vlastnú dynamiku vývoja, nedá sa očúrať. A preto je tragické akceptovať predstavu demokracie US typu vhodnej pre bohaté pohodové podmienky (a len si všimni, ako sa im v USA po zmene podmienok, v stave ohrozenia - egál, či reálneho alebo vyfabrikovaného - princípy demokracie a slobody pomaly, ale isto rozsýpajú) trebárs v Afganistane a sociálnoinžiniersky sa domnievať, že divoké kmene budú zliezať z hôr voliť nejaký kábulský parlament. Hoci ich nejaký Kábul ani najmenej nezaujíma, nemá na ich život žiadny vplyv. Ich sociálna rezistencia je daná podmienkami. Možno keby NATO zbombardovalo Afganistan na úrodnú rovinu, čo sa podľa všetkého aj snaží, istá šanca na bohatstvo a demokraciu by tu v dlhšom časovom horizonte bola. Ale to som už odbočila.
Po rychlom prvom vitazstve nad Talibanom
Selektívna "demokratizácia"
AT
Keby si sadli za jeden stôl mudžahedíni z celého blízkeho sveta a rokovali o tom, čo urobiť s USA, tak by to boli pre vás všetkých teroristi.
Vieš čo si úprimne myslím? Tá vaša západná prepytujem politológia je presne rovnaký prd v gatiach ako vedecký komunizmus. Absolútne zvrátená ideologická paveda pre a) nepríčetných idiotov typu Samson b) mravných relativistov, ľudí v hĺbke duše frustrovaných alebo zlých. Presvedč ma o opaku.
už môžem
Kedysi som si kúpil učebnicu politológie a takmer som ju dočítal. Takže si viem predstaviť, čo by mi asi tak mohol odpísať jej zastánca. Že tu sa vychádza z humanistických hodnôt, ktoré niektoré režimy porušujú, a tak treba zasiahnuť. Že o určitých krokoch sa dohodli nielen USA s USA, ale na pôde organizácie xy aj všetky ostatné opice. A že keď spochybním legitímnosť tejto platformy a humanistických hodnôt, tak sa so mnou nedá diskutovať, lebo som fašista.
A práve kvôli tomuto typu ideologických až imbecilných odpovedí si myslím, že politológia je prd v gatiach, ako som už bol zadefinoval horevyššie.
Vy relativisti, akí ste zrazu citliví na svoje absolútne dogmy, keď vám niekto nastaví zrkadlo: keď napríklad vyhlási, že nelegitímni teroristi sú militantné junty na čele západných kresťanských a sionistických mocností a na druhej strane, legitímnu a zodpovednú svetovú verejnosť reprezentujú hlasy islamských a iných duchovných alebo aj menej duchovných z desiatok krajín. Nuž, ja netvrdím, že jedna alebo druhá strana má patent na rozum. Ale tvrdím, že politológia je definitívne prd v gatiach.
my budhisti :)
buheh
Afganistan: Nie je pravda, ze nas do nich nic nebolo, lebo v Afganistane sa cvicili ludia, ktori potom zabijali v Cecensku, Kasmire, Amerike a tiez v Afrike a Europe. Keby Taliban tieto tabory nechranil a keby sa jedna zo skupin nerozhodla zautocit na USA, nijaka zapadna armada by sa tam nepohrnula a dodnes by tam bojovali len Afganci proti Afgancom (s obcasnou podporou Ruska, Iranu, Saud. Arabie, Pakistanu a mozno Indie - tak ako do r. 2001). Taliban zautocil niekolkokrat proti nemoslimskym krajinam a niesol za to zodpovednost. Prehral vojnu. Koalicia statov, ktore vojnu vyhrali, odrazu mala k dispozicii porazeny stat. Po vojne sa zvycajne stane, ze vitaz usporiada pomery porazeneho podla svojich zaujmov a/alebo hodnot. To nevymysleli politologovia. To robia vojaci a politici odkedy existuje organizovane zabijanie.
Tvoju perlu, ze "legitímnu a zodpovednú svetovú verejnosť reprezentujú hlasy islamských a iných duchovných" povazujem za osviezujuco zabavnu. Osobne radsej zijem v krajine ovladanej "militantnou juntou" nez v mirumilovnej Saudskej Arabii. Ale to je len vec nazoru.
AT
Veselú pesničku o tom, ako bolo treba zaútočiť na Afganistan, lebo tam tálibovia cvičili teroristov, ktorí nás ohrozujú, dôkladne poznám, aj si ju občas spievam pri prechádzke lesom. A videl som aj mapu sveta, aby mi bolo jasné, že Afganistan po odchode ruských vojsk je strategicky fakt bezvýznamný a "nijaka zapadna armada by sa tam nepohrnula a dodnes by tam bojovali len Afganci proti Afgancom" :-)))
Ale utešuje ma predstava, že aj osvietení politológovia si, ako si naznačil vyššie, myslia o tejto konkrétnej agresii to čo ja. Môj názor o tom, že západná politológia je... veď vieš čo, sa týmto pádom scvrkol o jednu sedemdesiatinu.
Som rád, že Ťa moje prirovnanie pobavilo. Ešte keby si sa skúsil zamyslieť, čo som ním chcel povedať. Jasne som napísal, že ani ja si nemyslím, že islamskí ideológovia vidia veci objektívne. Myslím si, že vidia veci rovnako pokrivene ako my tu na západe, ibaže z druhej strany.
taliban
co je vlastne ulohou politologov? obhajovat sa, ze oni politicke svinstva nerobia? co vlastne robia?
buheh a peterlaz
peter laznik, politologovia robia kopu drobnej prace, ktoru malokto vnima. Ak mam spomenut iba par mojich kolegov a znamych, tak napr. ludia zo Small Arms Survey skumali ilegalny obchod so zbranami v Brazilii (strelne zbrane su tam najcastejsou pricinou umrtia) a na zaklade ich vyskumu vlada prijala ucinne opatrenia proti tomuto obchodu. Ludia z DCAF vypracovali a pomohli zaviest zakony o civilnej kontrole ozbrojenych sil, ktore v mnohych rozvojovych krajinach ukoncili obdobie vojenskych prevratov. Poznam tiez par ludi, ktori pomohli africkym krajinam vyjednavat s WTO a EU a tiez ich uspesne upozornili, kde su ich integracne projekty neefektivne. Vysledkom bol hospodarsky rast tychto krajin.
No a okrem takychto praktickych uloh je tu aj zakladny vyskum. Za poslednych 15 rokov sme napr. zhromazdili hlboke znalosti o korenoch genocidy. Ina vec je, ze aj ked odbornici upozornia, ze v urcitom regione je genocida na spadnutie a co treba urobit, aby k nej nedoslo, politici ich nepocuvaju a nezucastnenym obcanom je to jedno. Je potrebne, aby sme sa obhajovali za nas nizky dopad na politicke rozhodovanie? Osobne poznam politologov, ktori vsetkymi moznymi prostriedkami lobbuju za ukoncenie genocidy v Darfure. Ale osobne nepoznam jedineho slovenskeho volica, ktory by robil nieco podobne.
AT, len tak narýchlo
Mohol by si mi, prosím, odpovedať na otázku, kto platí politológov?
autor:Arton
Z tych znamejsich napriklad Marx, Lenin, Rosenberg. Hayek ...
Ti menej znami su otroci svojich panov a ich penazi, ti sebestacnejsi otroci svojich bludov.
Tusicisny, urob si analyzu penazi, ktore dostavas, a ktore mienis dostavat,
Tusicisny, KTO ta plati? :)
autor: Arton
Pri vsetkej vaznosti a ucte, KDE do materinej... boli politologovia, ked ta vojna mala zacat?
KDE su taki politologovia, ktori protestuju NIE proti svinstvam niekde v cudzich kmenoch, ale proti svinstvam, ktore pacha ich vlastna vlada, ich vlastna kultura?
Aby som sa nepytal zbytocne - hned si aj odpovie: NIE SU taki politologovia.
Politolog je ab definitio PLATENY zamestnanec vlady, establishmentu, moci. Ab definitio.
Politolog nie je vedec - politolog je sluha.
A nech mi niekto skusi dokazat opak.
to je ten dvojitý
Na jednej strane budú politológovia ešte aj slovenským voličom otrieskavať o hlavu Dárfúr a na druhej strane budú ľahostajne brať na vedomie, že slovenskí voliči proti masakrám a okupácii Iraku, na ktorých sa priamo podieľame, a tiež voči zverstvu v Libanone, taktiež s podporou Západu, nesmú ani hlesnúť, pretože to robia len leftisti a antisemiti, fuj! a správny politológ, ktorý je pravičiar a filosemita, ale inak on vôbec nie je napáchnutý ideológiou, im bude dokazovať, že sú idioti, ktorí ničomu nerozumejú, v lepšom prípade bude držať svoj ctený politologický zobák.
To sú tí politológovia až takí neschopní, že - keď už teda majú nulový politický vplyv - sa nevedia dostať ani do súkromných médií, nech ľud počuje slovo údajne ideológiou nezaťažených odborníkov? KDE boli počas izraelskej vojny proti Libanonu? Písali sci-fi poviedky? Kde sú ich "hlboké znalosti koreňov genocídy", keď sa verejne neozvali ani slovom proti zablokovaniu prísunu potravín Libanončanom? Kde sú, aby vyjavili politické implikácie milióna cluster bombs v civilných oblastiach Južného Libanonu? Kde sú, aby hovorili o neľudskej situácii na palestínskych okupovaných územiach? Kde sú, aby povedali, čo prinesie Západu križiacko-sionistický útok na Irán?
Nič. Ticho. Maximálne tak bláboly o Hamase a Hizballáhu - produktoch izraelskej okupácie a strašenie Iránom, ktorý je už skoro zo všetkých strán obkľúčený ako štvaný zver a k štvrť miliónu zabitých Iračanov začnú čoskoro pribúdať ďalšie tisícky zavraždených ľudí.
Títo "hlbokí znalci koreňov genocídy" nie sú schopní naliehať na civilizované diskusie, trvať na tom, že silou Západu je neútočiť. Ich predstava o dialógu je taká, že namiesto rozhovorov najsilnejší vstane a všetkým preventívne rozbije hlavy a oni, politológovia, to už nejako zaonačia, že inak to nešlo, že to bolo pre dobro našej civilizácie, akože nadhľad a vôbec.
Vedci, hlbokí znalci koreňov genocídy, "základný politologický výskum", chechty-checht, jeden z najlepších vtipov, aké v týchto diskusiách odzneli.
Niečo od Roberta Fiska
http://www.informationclearinghouse.info/article15235.htm
Landmark report. Realita. Znie to veľmi naliehavo, Fisk očividne nekonzultoval so žiadnym politológom, aby bol velice cool a kukal sa radšej na Dárfúr a hanbil sa, že sa zapodieva takou prkotinou, akou je Blízky Východ.
AT
Celý čas hovorím len o tom, že to, čo je človeku predostierané ako politológia, nie je nič iné ako ideológia. Je len ďalším v rade konceptov, ktorý považuje sám seba za absolútne vedecký a jediný správny. Je to veža z piesku postavená na dogmách rovnako labilných a sporných, ako iné, možno menej "vedecké" myšlienkové konštrukcie, ale tiež stvorené inteligentnými ľuďmi v ich najlepšom presvedčení. Preto som minule uvádzal príklad, ktorý sa ti zdal osviežujúco zábavný a ktorý sa nám všetkým zdá absurdný, ale ktorý nie je ničím iným, len analógiou nášho videnia sveta, v strede ktorého je naša kultúra. A ťažko sa nám chápe, že vo svete existujú milióny (inteligentných) ľudí, ktorí veci vidia tak, že tá ich civilizácia je civilizáciou a my sme tí barbari. A čudoval by si sa, koľko majú zaujímavých argumentov...
Pochopte už podaktorí konečne, že zaklínadlá ako trh, dopyt, pravica, ľavica, liberalizmus, diktatúra, demokracia... sú takisto len kocky, z ktorých si skladáme relatívny, obmedzený obraz sveta, práve tak ako sme ho predtým skladali z iných kociek s nápismi vykorisťovanie, proletariát, strana... a ako si ho inde rovnako inteligentní ľudia ako my skladajú z kociek s nápismi alah, kresťanskí barbari či šaríja. Každý z týchto konceptov je ideologický, každý jeden. Každý bude raz nahradený iným, ktorý takmer všetky kocky zahodí alebo pozmení a premenuje. A každý z nich je militantný a potenciálne nebezpečný.
Taliban zničil budhistické sochy. Hm, ja ako polobudhista sa z toho samozrejme neteším - hoci všetko je pominuteľné a človek nemá na ničom pozemskom ľpieť. To symbolizujú budhistické mandaly z piesku. Takže autori tých sôch by sa iba usmievali nad hystériou, s akou západ vrešťal nad barbarstvom, s ktorým ich talibanskí idioti zničili. Keď to má byť použité ako argument, prečo tam museli vtrhnúť tie isté armády, ktoré v Iraku či inde bez zábran ničia a rozkrádajú iné starobylé pamiatky, už sa mi ten vreskot nezdá celkom úprimný.
Bratia a sestry, dám Vám provokatívny návrh, ktorý Vás, spravodlivých, úprimne rozhorčí. Poviete si, čo tu chápať, keď je niekto magor. Ale predsa, skúsme sa spolu zamyslieť: prečo to tí ľudia urobili? Chceli zlikvidovať symbol niečoho, čo odporuje ich ideológii. No a čo robíme my so symbolmi toho, čo odporuje našej novodobej ideológii? Hákové kríže na stenách zatierame, sochy Gottwalda sme odmontovali už dávno, ulice sme premenovali. Že ale toto bola kultúrna pamiatka stará stovky rokov? Pre niekoho to bolo potenciálne miesto turistického biznisu, čiže možné hniezdo všetkých nerestí s tým spojených ako sú hotely, supermarkety... Čo ak to boli osvietení a hlboko duchovne založení ľudia a tie nezmyselné kamene odfajčili s láskou, aby nám pomohli a otvorili nám všetkým oči?
Viem, skoro vás niektorých jeblo, keď ste si prečítali poslednú vetu. Nuž, veď o to mi šlo. Murphyho zákon hovorí, načo sa namáhať, vezmi si väčšie kladivo. Ja osobne by som sa na tie sochy tiež rád išiel pozrieť. Tiež zvyknem bývať v hoteli a nakupovať spotrebný tovar. Možno si to, Andrej, z mojich príspevkov nepochopil, ale ja som na Vašej strane barikády. Ale videl som dosť exotických krajín na to, aby som aspoň trochu chápal, aké sú relatívne aj naše hodnoty, a nielen hodnoty tých druhých.
to buheh
ema
Arton: V sucasnosti ma plati Columbia University. Je to sukromna institucia. Nie statna.
autor: Arton
Lepsia ako univerzita su na nezavisly zarobok uz len nezavisle nezarobkove organizacie:)