Ema

Ivan, autor fotoseriálu z cesty po Tibete (október-november 2005), sa konečne presťahoval z bytu do domu. Sprevádzkoval jednu miestnosť na prácu a spánok a za potravou začal chodiť ku mne. Kvôli tomuto zlozvyku túto časť pred zverejnením autorizoval, a tým sme, dúfam, skoncovali s dodatočnými diskusnými upozorňovaniami na chyby a updatovaním pôvodných textov.

On tento Ivan zažil toho veľa, ale napriek tomu sa stále dostáva do neobvyklých a dramatických situácií. Uvediem príklad. Minulý týždeň v Baumaxe pri nákupe materiálu na opravu domčeka uviazol v pasci na myši. Zaujal ho nový, humánny spôsob odchytu pomocou ostňov, ktoré zabraňujú myši vybehnúť von a strčil tam prst. Stálo ho veľa úsilia, kým sa vyprostil bez toho, aby žiadal o pomoc obsluhu.

A s takýmto človekom som ja precestovala kus sveta bez ujmy na zdraví.

No ale k veci. 

Dnes sú tu fotografie zo spiatočnej cesty do Nepálu, z tzv. Friendship Highway medzi Lhasou a Káthmandu, na ktorej sa koncentruje najväčšie množstvo turistov - návštevníkov Tibetu. Cesta je pomenovaná na počesť vrúcnych tibetsko-čínskych vzťahov. Zatiaľ má ráz prašnej vidieckej komunikácie, ale je otázkou krátkeho času, kedy z nej Čínania kompletne urobia skutočnú asfaltovú diaľnicu. Už začali.

Z Lhasy "highway" spočiatku vedie údolím Brahmaputry (v Tibete sa volá Yarlung Tsampo) a pokračuje cez horské sedlá do Nepálu.

Sestry z dediny Tingri. Žijú síce veľmi skromne, ale každý deň sa pozerajú na Everest a Čo Oju.

Jeden z mnohých dzongov, rozpadnutých a neobývaných tibetských pevností ležiacich popri "highway".

Erózia.

Sedlo Lalung La (5050 m) cez hlavný hrebeň Himalájí. Sedlo je veľmi mierne, človek si ho ani nevšimne, lebo okolité chrbáty tvoria vlastne len mierne zvlnenú rovinu, za ktorou sa čnie fantastická hradba zasnežených štítov.

-----------------------------

Tu je o dedine Tingri dokonca nejaká hudba, ale bohviečo to nie je.