Ema

Oddelenie analytickej filozofie Filozofického ústavu Akademie věd ČR potešilo borgesovských milovníkov hračičkárstva, s ktorými cíti spriaznenosť ak nie pokrvnú, tak určite mentálnu a na Pierre Menardovi maniacky prepisujúcom Cervantesovho Dona Quijota im odhalilo fakt, ktorý iste vojde do análov filozofického bádania 21. storočia: keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.

"...obě díla, Quijot Cervantesův a Menardův, totiž nejsou nutně totožná. Co bylo u Cervantese prostě spontánní a realistické, to je u Menarda již výsledkem konstrukce, reflexe, zamíchání fantaskních prvků a třeba i ironie."

Že na rozdiel od Cervantesa zostala v Menardovej pozostalosti dokončená z Dona Quijota len kapitola deviata, tridsiata ôsma a zlomok kapitoly dvadsiatej druhej, akademici zjavne za významné nepovažujú.

Musí sa osadenstvo oddelenia analytickej filozofie cítiť jo silné v kramflecích, keď má odvahu ukázať na Menardovom prípade výsledok akademického prplania sa v tom, čo už raz niekto urobil - a urobil to dobre.

A zas treba citovať univerzálny výrok docenta Baznu z českého animovaného seriálu Pakárna "... jsem akademik a onanuji pořád. Hlavní je se nestydět."

Taký je svet akademikov. Iný, zdá sa, nebude.