Ema

Láma Ole Nydahl je charizmatický chlapík a má príšerné publikum. To je poznanie, ktoré som si odniesla z jeho prednášky v sále lemovanej karimatkami dredáčov až hen z Čiech, ktorí sa za svojím guruom ťahajú ako muchy za ... no, svetlom a neumývajú sa.

Na prednášku ma zavolal kamarát. S ním som už raz prekonala vystúpenie Srí Chinmoya na Pasienkoch, kde suita kazašských a ukrajinských žien v sárí pela za cestovné a stravu bučivé ódy a hlavným bodom programu bola poklona guruovi od komunistu-katolíka Michala Kováča st. s manželkou. Tváril sa oduševnelo. Na Pasienkoch som sa zdržala do chvíle, keď som z čísla v nafasovanom letáku s vycereným guruom o toľkých_a_toľkých miliónoch namaľovaných holubičiek dospela ku konečnému názoru, že je to klamár. Nikto nedokáže namaľovať denne niekoľko tisíc holubíc a popri tom oglbať OSN o prachy na údajné "duchovné aktivity" a nechať si žužlať ruku od Kováča s manželkou.

Nerada by som však strkala do jedného pytla Chinmoya a Nydahla. Prvý je cirkusant zneužívajúci potrebu autorít, ktorá ide ruka v ruke s ľudovou zbožnosťou, kým Nydahl by sa rád prihováral mentálne vyspelejším ľuďom bez sklonov k zbožšťovaniu archetypu čarodejníka. Čo už, keď väčšina z nás taká nie je.

Vo svojej inteligentnej civilnej prednáške o budhizme mal Nydahl peknú myšlienku, ktorá vyvážila útrpné zdieľanie jedného priestoru so smradľavými, marihuanou osprostenými dredáčmi. Že ľudská myseľ je priestor. Môžeme sa v ňom voľne pohybovať, ale niektoré časti nám zostávajú neprístupné. Máme však sadu nástrojov - svoj vlastný potenciál - preskúmať aj tieto časti. Len nevieme, kedy ktorý nástroj použiť a hľadáme informáciu Keď chceš vyliezť hore, potrebuješ rebrík, nie kladivo. Pre zdrogovaných pseudomystikov treba dodať, že keď si myseľ zmagoria drogami, zrebria sa z rebríka do pivnice a tak im treba.

Aj tak som presvedčená, že najviac cenných myšlienok nezaznie na prednáškach, ale sú sústredené v knihách. Niektorých. Napríklad v Eliadeho Jóga - nesmrtelnost a svoboda. On ten Eliade je sympatický encyklopedista, ktorý nepremýva čitateľom mozgy ideológiou. V knihe o jóge, kde sa opäť vracia až k archaickému šamanizmu prírodných národov, napísal, že stará ateistická sánkja (čo znamená rátať, zrejme súvisí s etymológiou slova scientia) bola univerzálnym učením o psychike. Každý jednotlivec - a každá civilizácia - má svoje psychologické potreby, a preto vznikali učenia, ktoré ich uspokojovali. Boli účelovo zamerané na zlepšenie psychiky. Nič iracionálne. U starých civilizácií sa pestovali labka v labke s fyzickým zdokonaľovaním (to nepíše Eliade, ale len ja tu), a preto všetky tie "bojové školy" mali duchovnú, mystickú zložku. "Mystické" školy mali technickú - experimentálnu povahu. Človek sa chcel (a chce) cítiť psychicky lepšie a hľadal spôsoby ako to docieliť. V starej Indii sa nepestovala zahladzovacia ilúzia Mám sa dobre a nič ma neserie, lebo je to podvod a na každý podvod sa raz príde. Vlastnou skúsenosťou.  

Nie je dôvod domnievať sa, že naši predkovia boli hlúpejší ako my - nedokázali klásť otázky týkajúce sa ľudskej psychiky a hľadať odpovede - a že nám ich učenia nemajú o človeku čo povedať. Naša psychika sa od čias starých civilizácií sotva zmenila. Nerobíme v zásade nič iné len to, čo robili aj oni.

Indický dualizmus, ktorý má cez bohyňu Šakti - nositeľku informácie (toho, do čoho sa informácia zapíše) a boha Šivu - informačnej formy jasné ontologické črty, je v praktickej rovine pozoruhodný úplne samozrejmou rovnoprávnosťou mužov a žien. Bez akýchkoľvek špekulácií. Zavedenie disharmónie sotva možno nazvať pozitívnym vývojom. Skôr sa na to hodí pojem degenerácia.