Ema

... Počas prevažnej časti histórie tu bol nemenný stav. Naša kultúra je však vybudovaná na raste. Táto časť našej histórie sa pomaly končí, a my sa na ňu vôbec nepripravujeme. Naším najväčším problémom nie je vyčerpanie zdrojov. To bude postupné. Náš najväčší problém je kultúrny. Nevieme si s tým poradiť." (geofyzik Marion King Hubbert, 1957)

Legendárny geofyzik Marion King Hubbert (1903-1989) zdedil po svojom otcovi, texaskom farmárovi, húževnatosť a tvrdohlavosť. Od matky, ktorá viedla z vlastnej iniciatívy súkromnú školu pre negramotné farmárske deti, zas získal úctu ku vzdelaniu. Okrem toho mal technický talent a disponoval pomerne zriedkavou danosťou - skeptickou racionalitou. Po skončení strednej školy vyštudoval na univerzite v Chicagu základnú geológiu, geofyziku a matematiku a chvíľu pracoval ako geológ pre ropnú spoločnosť Amerada. Počínal si veľmi dobre, a tak ho v roku 1943 do svojich radov zlanárila ropná spoločnosť Shell, jedna zo Siedmich sestier. Do služieb ropného gigantu už M. Hubbert nastupoval s presvedčením získaným praxou, že ložiská ropy nie sú nevyčerpateľné.

Dňa 8. marca 1956 na výročnom stretnutí Severozápadnej sekcie Amerického ropného inštitútu v San Antoniu M.K. Hubbert odbornej verejnosti definitívne oznámil, že produkcia ropy všade na svete podlieha zákonu príkreho vzostupu a strmého zostupu - závislosti podobnej Gaussovej funkcii. Vrchol tejto Hubbertovej krivky sa dnes označuje ako Peak Oil - ropný zlom. Stretnutie SWS API otváral starosta San Antonia a Hubbert už bol nachystaný vystúpiť po ňom na pódium. Vtedy ho prišli organizátori zavolať k telefónu. Mal hovor zo Shellu. Predstaviteľ Public Relations ho v mene vedenia dôrazne požiadal, aby svoju prednášku zmenil. V Hubbertovi sa, ako často predtým, prejavila farmárska zaťatosť a príkaz vedenia Shellu bez váhania odignoroval.

Z Hubbertovho vystúpenia, v ktorom povedal, že USA môže očakávať vrchol ťažby ropy začiatkom 70. rokov a po ňom bude nasledovať strmý pád, sa stal škandál. Spojeným štátom sa vďaka dostatku zdrojov darilo výborne, spoločnosť s budovateľským nadšením hľadela v ústrety krásnym zajtrajškom, celá krajina bola predchnutá povinným McOptimizmom, ktorý nepripúšťal zlé správy. Hubbert v odborných kruhoch čelil popieračstvu a výsmechu renomovaných geológov. Roky bežali, čas satisfakcie sa blížil. V roku 1971 začala produkcia ropy v kontinentálnej časti USA trvale klesať. Nastal Peak Oil. Realita Hubberta rehabilitovala.

"Growth, growth, growth, that´s all we´ve known", posťažoval si Hubert v roku 1975. "World automobile production is doubling every ten years, human population growth is like nothing that has happened in all of geologic history." Nuž, ako povedal klasik Kenneth Boulding, každý, kto verí, že v konečnom svete môže pokračovať neohraničený rast, je buď blázon, alebo ekonóm.

Od Hubbertovho pamätného vystúpenia v San Antoniu, kedy označil ropný boom za unikátny záblesk - nič, len záblesk - v dejinách ľudstva (a ktorý na chvíľu spôsobil nadutosť euroatlantickej civilizácie ovládajúcej mystérium energetiky), uplynulo viac ako pol storočia. Na lodi bláznov poháňanej mazutom hrá z plastových reproduktorov veselá muzika a ľud tancuje. Kto už by si všímal mrazivé mlčanie o budúcnosti.

Lenže globálny Peak Oil klope na dvere a čoskoro ich vykopne. A tak sa mlčanie pomaly, ale isto prelamuje. Mantrou 21. storočia sa stáva udržateľný rozvoj. Jednou z ciest sú biopalivá. Je logické, že biopalivá 1. generácie povedú k zdražovaniu potravín, lokálne možno k hladomorom. A tiež k zdražovaniu palív. Môže to mať pre Západ veľmi ozdravný efekt, keď vysoké náklady na dopravu donútia ľudí zbytočne sa nepresierať autami a lietadlami z miesta na miesto a vysoké ceny potravín ich donútia stravovať sa striedmo. Ale energetickú budúcnosť ľudstva to stále nerieši.

Príspevkom k skromnej diskusii o filozofii energetiky je kniha geológa Václava Cílka a fyzika Martina Kašíka Nejistý plamen (sú tam aj recenzie a názory). Kniha sa zmieňuje o významnej hodnote energetickej návratnosti ERoEI, vzniku ropy, histórii ropného zázraku, prieskume a ťažbe, pričom Cílek z vlastných skúseností opisuje aj prácu geológov pôsobiacich v ropnom biznise. Kniha obsahuje aj tabuľky s overenými zásobami ropy, spotrebou ropy a cenami ropy (ktoré sa už-už prehupnú za psychologickú hranicu 100 USD za bbl), ale tiež odkaz na storočiami preverené zápisky Ibn Chaldúna v Al Mukaddime o vzostupe a páde civilizácií a úvahy o riadenom kolapse. V knihe je aj všeličo iné. Cílek, okrem iného aj prekladateľ Tao Te Ťingu o mohutných silách prírody, je pozoruhodným mysliteľom.

O niečo razantnejšie prispel k osvete o blízkej budúcnosti nový dokumentárny film Surové prebudenie: OilCrash. Treba si ho pozrieť a neľakať sa, lebo veď sme filosofúmen aneu malakias - milovníci múdrosti bez zmäkčilosti, ako hovorí Thukydidov Perikles.

Pé es: Mala by som odpovedať na vyše sto majlov, čo sa navŕšili v uplynulých mesiacoch. Ale najskôr sa musím aklimatizovať, vybaviť kopu pracovných vecí, aj súkromných vecí, aj vymyslieť pre kocúra odtučňovaciu diétu, pretože ho jeho opatrovníci vyžrali do veľkosti pumy atakďalej atakďalej.

No a v pitvore bude najbližšie pojednanie o Teslovi, keď už má výstavu, a tiež o knihe Kosmos, čo má skoro pol metra ... no ale šak sa uvidí, ne?