Ema

Čítanie na dlhé zimné večery   

             Pravdivé slová nebývajú ľúbivé, ľúbivé slová nebývajú pravdivé. (Tao Te Ťing)

Mapy neklamú. Nemám tým na mysli fantazijné pseudogeografické počiny typu mapa Stredozeme, ale mapy ako zobrazenie reálnej situácie. V tomto prípade jej postupného vývoja:

 Aby sme si na základe faktov v mape (ktorú sotva nájdeme v tzv. serióznych učebniciach o nedávnej histórii Palestíny), ideologicky škodlivo nemysleli, že Izrael spáchal zločin, na správnu cestu nás navádza súprava mýtov o nepoškvrnenom počatí Izraela a jeho nevinnej svätej existencii:

- mýtus o povinnosti odškodniť židov za holokaust darovaním územia obývaného inými ľuďmi a o perfídnosti Arabov, ktorí odmietli náš plán

- mýtus o tzv. zemi bez ľudí, o neexistencii etnických čistiek - vyvražďovaní a vyháňaní domáceho obyvateľstva

- mýtus o motivácii ZSSR podporiť vznik Izraela kvôli ľavicovosti sionistických myšlienok

- mýtus o neškodných dobrákoch vystavených napospas arabskej zlovôli, ktorí sa museli brániť, vždy zázračne vyhrali a pri každej ďalšej vojenskej výhre majú právo na rozširovanie Lebensraumu

Mýtus o odškodnení za holokaust darovaním cudzieho územia a o perfídnosti Arabov, ktorí odmietli náš plán

"Rozsah filozofické a politické reflexe holokaustu je zcela ojedinělý, rozhodně ještě ojedinelejší než holokaust sám. Ostatní genocídní epizody totiž prošli a procházejú téměř úplne bez většího zájmu vpravdě nezúčastnené veřejnosti. Mnozí si ještě pamatujeme šok, který nám přinesl začátek balkánských válek v letech 1991-1992 - najednou sme viděli v zajateckých táborech a uprchlických kolónach lidi, kteří vypadali úplně jako my, na mnohem drastičtejší záběry z Afriky sme si dávno zvykli. Možná není tak docela náhoda, že i židé jsou vzdělaní a bílí, nemluvě už o tom, že jejich vrahy byli naši nepřátelé, kteří válku ke všemu prohráli, a že židovská diaspora i Izrael zabraňují světu zapomenout. Brazilští indiáni, které úředníci Služby na ochranu indiánů (v roce 1968 bylo obviněno 20 procent zaměstnanců této vládní agentury) nechali vyvraždit samopaly, dynamitem, cukrem otráveným arzenem nebo úmyslne šířenými neštovicemi a spalničkami, byli chudí, bezvýznamní a negramotní, nebyli bílí a Služba na ochranu indiánů nám jaktěživa nic špatného neudělala. Však také o téhle lapálii nikdo nikdy neslyšel." (evolučný biológ Jan Zrzavý)

Keď sa OSN po WWII podvolila sionistickej Židovskej agentúre a ustanovila štát Izrael, odmietla sa zapodievať drobnosťou, akou bol súhlas reprezentantov pôvodného obyvateľstva postihnutého územia. Len čo odznel verdikt, ozval sa Azzám, generálny tajomník arabskej ligy: "Dôjde k vyhladzovacej vojne a nesmiernemu krviprelievaniu." Toto jeho jasnozrivé pomenovanie situácie, ktorej výsledky vidíme hore na mape, bolo okamžite interpretované ako temná vyhrážka sionistom, pričom židia sa - ako inak - stanú obeťou. Azzám mal však na mysli Palestínčanov. Lenže tí ctihodných reprezentantov tzv. civilizovaného sveta nezaujímali ani najmenej. Tak ako ich nezaujímajú podnes deň. Azzám racionálne konštatoval, že ak má na území s drvivou prevahou moslimského obyvateľstva vzniknúť štát s drvivou prevahou židovského obyvateľstva pozbieraného z celého sveta, nutne dôjde k zločinu proti ľudskosti - etnickým čistkám a rozvratu pôvodnej kultúry, ktorý sa nebojme nazvať genocídou.

Aj sa tak stalo. Aby mechanizmus etnických čistiek neškrípal, bolo potrebné zreteľné delenie - v duchu Zrzavého poznámky o mechanizme genocídy -  na našich a tých cudzích, ktorí sú pochopiteľne zákerní, zlí, odpudiví, snáď to ani ľudia nie sú. Dovolili si nasledovné zločiny: nesúhlasili s návrhom sionistickej Židovskej agentúry a nezmierili sa s kolonizáciou svojej krajiny, o ktorej tzv. civilizované štáty rozhodli ako o odškodnení za holokaust spáchaný tzv. civilizovanými štátmi. Za to si Palestínčania zaslúžia čo? Pozrime sa znova na mapu. Že oni predsa nemali s holokaustom nič spoločné? Ale mali. Hitler sa stretol s jeruzalemským muftím, o stretnutí týchto dvoch diablov všetci vieme. Palestínčania sú preto správne potrestaní stratou krajiny, svojej zeme, svojich domov, svojich prírodných zdrojov.

A tak vznikol najnevinnejší štát na svete, ktorý si neprial nič iné, len nažívať so svojimi susedmi v mieri. Pre začiatok ich obdaroval 700 tisíc utečencami.  

V tom čase visela na zbrani visačka Made in Czechoslovakia.

Vráťme sa do obdobia krátko pred vznikom Izraela, keď bola Palestína pod okupačnou správou Veľkej Británie. "Napätie v Palestíne, ktoré sa stupňovalo počas celého obdobia britskej mandátnej správy (1922 - 1948), vyvrcholilo po Druhej svetovej vojne. Zásady britskej politiky voči Palestíne, vyložené v máji 1939 v Bielej knihe (White Paper), neuspokojili ani Arabov, ani sionistov," píše historik Karol R. Sorby, ktorý má tú dobrú vlastnosť, že nie je politrukom sionizmu.

 "Situácia sa ďalej vyostrila, keď do palestínskej otázky začali zasahovať Spojené štáty americké. Pod dojmom tragédie európskych židov počas Druhej svetovej vojny vplyvné židovské kruhy vyvíjali značný nátlak na Biely dom v záujme podpory sionistických ambícií v Palestíne. Prezident Roosevelt, berúci do úvahy tak záujmy amerických ropných monopolov, ako aj širšie strategické záujmy USA na Blízkom a Strednom východe, dokázal vďaka svojej autorite tomuto tlaku vzdorovať. Jeho nástupca, Harry Truman, mal oveľa slabšiu pozíciu a často musel rešpektovať požiadavky vplyvnej "židovskej loby", aj proti záujmom vlastného Štátneho departmentu. (Poznámka: Roosevelt bol starý sionista, tak ako Truman. Ak by bol v úrade v čase, keď Truman, reagoval by rovnako.)

Britsko-americký výbor vytvorený v novembri 1945 pracoval pod tlakom rozličných skupín a inštitúcií. Biely dom presadzoval prosionistický postoj, kým britská vláda a Štátny departmanet USA žiadali zaujať proarabský postoj. Loy Henderson, riaditeľ blízkovýchodného odboru v Štátnom departmente, dal členom komisie najavo, že je jeden faktor, ktorému musia čeliť tak USA aj Veľká Británia. Týmto faktorom je Sovietsky zväz a bude rozumné mať to pri riešení palestínskej otázky na pamäti. Sionisti však aktivizovali všetkých svojich prívržencov s cieľom ovplyvniť členov komisie na presadenie vlastných predstáv. Záverečná správa komisie z 20. apríla 1946, zhrnutá do desiatich odporúčaní, bola charakterizovaná ako pokus vyhovieť každému. Pre svoju protirečivosť bola samozrejme odmietnutá tak Arabmi, ako aj sionistami, pretože požadovala pokračovanie britského mandátu, potlačenie terorizmu a ilegálneho prisťahovalectva, odstránenie obmedzení pri nákupe pôdy židmi a jednorazové prijatie stotisíc európskych židov, odmietla však projekt samostatného židovského štátu.

Prezident Truman v snahe získať podporu židovských voličov poslal britskej vláde list, v ktorom vítal všetky odporúčania komisie zvýhodňujúce sionistov, ako neodkladné ciele."

Dňa 4. októbra 1946 sa Truman znovu vehementne postavil za sionistické požiadavky a dokonca podporil plán na rozdelenie Palestíny vypracovaný Židovskou agentúrou. Britský premiér Attlee najskôr reagoval zbrklo v snahe hájiť britské koloniálne záujmy, ale nakoniec sa, ako inak, poddal. Židovskú agentúru však zaviazal, aby zohrala "pozitívnu úlohu" pri potláčaní teroristických židovských skupín, ktoré v tom čase besneli v Palestíne. Teroristické židovské skupiny Hagana, Irgun Zvai Leumi a Lehi na túto britskú požiadavku reagovali tak, že začali v Palestíne besnieť ešte viac. Vedúci predstavitelia Židovskej agentúry vyronili pár krokodílích sĺz, aby vyjadrili poľutovanie, ale oznámili zároveň, že židovskému terorizmu v Palestíne nedokážu zabrániť. 

V dňoch 26.-29. novembra 1947 rokovalo Valné zhromaždenie OSN o pláne na rozdelenie Palestíny. Na základe rezolúcie bola historická Palestína rozdelená na židovský štát s 56,47 percentami územia, hoci židia po mohutných vlnách prisťahovalectva tvorili len 34,1 perenta obyvateľstva, na palestínsky štát na 42,88 percentách územia a na oblasť Jeruzalema pod medzinárodnou správou. V čase rezolúcie vlastnili židia v Palestíne 8,6 percenta pôdy a rezolúcia im pridelila najrozvinutejšiu a najúrodnejšiu časť Palestíny. Rezolúcia Palestínčanov významne poškodila.

Rozhodujúce slovo pri ustanovení Izraela mal dnes už neexistujúci ZSSR. Bez jeho absolútnej oddanosti myšlienke židovského štátu by Izrael nevznikol.

Svoju historickú úlohu však zohrali aj arabskí reprezentani satrapií Západu, u ktorých veľké dekolonializačné hnutie tých čias budilo nádej na ich vlastné megalomanské sny. Nepochopili, že rozhodnutie VZ OSN je prehrou celého regiónu.

Niektorí to nepochopili doteraz. 

 Mýtus o zemi bez ľudí, o neexistencii etnických čistiek - vyvražďovaní a vyháňaní domáceho obyvateľstva

Pevnou súčasťou sionistickej propagandy na zakrytie etnických čistiek je vyhlasovanie, že "Palestína bola riedko osídlená", že tam skoro nikoho nebolo. Odhliadnuc od toho, že región bol osídlený celé desaťtisícročia, hustota osídlenia v 40. rokoch bola vzhľadom na charakter regiónu vysoká. Inak by nemuselo odhadom okolo 700 tisíc ľudí z vlastného územia, ktoré OSN darovalo niekomu inému, ujsť.

Etnické čistky boli tak veľké a kruté, že sa dostali na stôl Organizácii spojených národov. Tam bol - opäť vďaka ZSSR -Izrael zbavený zodpovednosti za zločin proti ľudskosti. ZSSR rozhodol, že Izrael zločin nespáchal. "V roku 1948 ZSSR prakticky zbavil Izrael problému arabských utečencov z Palestíny a celú zodpovednosť presunul na Veľkú Britániu. V roku 1949 ZSSR hlasoval PROTI vytvoreniu UNRWA - agentúry, ktorá mala pomáhať stotisícom Palestínčanov vyhnaných židmi. ZSSR sa tiež neľudsky zachoval pri hlasovaní v roku 1950 o finančnej pomoci utečencom a vyplatení odškodného. Moskva sa bála, že by palestínsky prípad mohol poslúžiť ako jurisprudencia pre požiadavky Nemcov vyhnaných v roku 1945 zo Sudet," píše Laurent Rucker v knihe Stalin, Izrael a Židia. ZSSR zaujal pasívnu neutralitu, ktorá de facto prospievala Izraelu.

Jednou z vetiev mýtu o neexistencii etnických čistiek je šírenie dogmy, že útek Palestínčanov je dôsledkom arabskej propagandy.  Je to, pochopiteľne, nezmysel. Rozhlasovú propagandu robili v Palestíne prakticky len sionisti. ZSSR v tom čase dostal správu od svojho diplomata priamo z terénu, že za exilom Palestínčanov stoja židovské polofašistické organizácie, ale na oficiálnej politike ZSSR sa napriek tomu NIČ nezmenilo.

Ani oficiálna propaganda sionistov nezaznamenala zmenu. Máme ju tu podnes deň.

Isteže nebola Palestína v roku 1945 prehustená ako Václavák. Nikto z nás si síce nepamätá, ako vyzeralo Slovensko v roku 1945, ale videné súčasnou optikou, určite bolo osídlené "riedko". Bratislava v roku 1945 - dá sa vôbec porovnať počtom obyvateľov so súčasnou? Aj ona bola osídlená riedko. Za istých nešťastných okolností by to bol podľa sionistov dostatočný dôvod na kolonizáciu.

 Mýtus o motivácii ZSSR podporiť vznik Izraela kvôli ľavicovosti sionizmu

 Každý, kto v diskusii o histórii Palestíny vytiahne tento nezmysel, sa z nej diskvalifikuje. ZSSR veľmi dobre vedel, že mocenská elita USA je sionistická a sionistický Izrael bude protežantom USA a Veľkej Británie. Vedel tiež, že žiadny socializmus budovať nebude. To sa ukázalo už pri tzv. druhej aliji - v druhej židovskej kolonizačnej vlne do Palestíny začiatkom 20. storočia. Myšlienka ideológa "Robotníkov Sionu" Borochova, že v Palestíne je účasť židovského obyvateľstva v prvovýrobe percentuálne vyššia než v akejkoľvek zemi, preto sa pracujúci ľud môže presadzovať voči vykorisťovateľskej vrstve od samého počiatku a má najväčšiu šancu dospieť k beztriednej spoločnosti ako prvý na svete, narazila na realitu. "Vzhľadom na situáciu v židovskej Palestíne však táto teória musela zostať len teóriou," píše Michael Krupp v knihe Sionizmus a štát Izrael. "Spočiatku totiž neexistovali žiadni "vykorisťovatelia" ani "vykorisťovaní", pretože celá kolonializácia bola založená idealisticky. Nebolo možné realizovať veľké podniky a ani v najbližšej budúcnosti sa to nedalo očakávať. Vykorisťovaný židovský proletariát nemohol v Palestíne vôbec vzniknúť, pretože "vykorisťujúca" vrstva nezamestnávala Židov, ale Arabov ako lacnejšiu pracovnú silu".

Kto chce analyzovať podporu ZSSR Izraelu, musí sa vrátiť do minulosti. Sionizmus má korene v Rusku, je to rovnaká sociálnoinžinierska fajta ako komunizmus a po WWII mali nositelia idei sionizmu dostatočne veľký vplyv, aby predstaviteľov ZSSR manipulovali na podporu blízkovýchodného sociálnoinžinierskeho projektu. Racionálny geopolitický dôvod neexistuje. Od ZSSR by bolo racionálne, keby podporil Arabov. To by bola spoľahlivá hrádza pred angloamerickým kolonizačným vplyvom a tiež šanca na budovanie socializmu v arabských krajinách. Nestalo sa.

Mýtus o neškodných dobrákoch vystavených napospas arabskej zlovôli, ktorí sa museli brániť, vždy zázračne vyhrali a pri každej ďalšej vojenskej výhre majú právo na rozširovanie Lebensraumu

Židovská agentúra sa začala hneď po WWII intenzívne vyzbrojovať. Zbrane jej dodávali štáty, ktoré viedli vojnu. Boli to najmodernejšie zbrane, ktoré mali byť použité proti de facto neozbrojenému arabskému svetu. Významnú úlohu hralo bývalé Československo. V januári 1948 poslal námestník ministerstva zahraničia ZSSR Zorin priamo Molotovovi nótu, v ktorej sa sťažuje, že Československo nechce predať zbrane Židovskej agentúre, o ktoré požiadala na jeseň 1947, pretože "Československo vedie rozhovory o dodávkach zbraní s Egyptom a Sýriou". Sýria aj nejaké zbrane nakúpila, ale židovská teroristická skupina Hagana loď prepadla, zásielku ukradla a loď potopila. Moskva Československu nariadila nepredávať arabským krajinám zbrane, ale dodať ich Židovskej agentúre. ZSSR poslúchal sionistickú agentúru na slovo, do bodky plnil, čo nariadila.

V januári a februári 1948 dodalo Československo Židovskej agentúre a teroristickej skupine Hagana do Palestíny obrovské množstvo zbraní. "Komunistický puč vo februári 1948 kroky emisárov Židovskej agentúry nijako nenarušil. Práve naopak," píše Ruckner. Hneď prvý týždeň v marci prijal Ehudu Avriela zo Židovskej agentúry nový námestník ministra národnej obrany generál Bedřich Reicin. Zaistil pokračovanie spolupráce. Zo Žatce do Palestíny odlietali stovky ton zbraní, Československo tiež zabezpečovalo výcvik a na etnických čistkách v Palestíne sa podieľala aj dobrovoľnícka brigáda vytvorená z českých židov. Nech im slúži ku cti, že ich prínos - rovnako ako prínos obdobných brigád z Rumunska či Poľska - k zločinu proti ľudskosti bol mizivý.

Československé zbrane kosili prakticky neozbrojených Palestínčanov. Na jednu dedinu stačilo pár guľometných hniezd. Bola to vojna svetov - a trvá doteraz. 

Dnes sú hlavným dodávateľom zbraní do Izraela - ktorý bol VŽDY, od svojho vzniku, najozbrojenejším v celom regióne - hlavne USA. Nukesy dodali Francúzi. Sklady sú plné po strop. Kto má veľa zbraní, ten chce vojnu. Nemá záujem rokovať. Chce dosiahnuť svoj cieľ bez jediného kompromisu. "Načo kompromis, keď máme zbrane."

Preto už vyše šesť desaťročí hrá Izrael tú istú muziku.

Áno, desaťtisíce pozostalých vedia, akí ste. Je to zázrak, ako dokážete poraziť nepriateľa takmer holými rukami, bez pomoci a bez podpory, lebo celý svet je - ako obvykle - proti vám. Proti nevinným, dobráckym, ťažko skúšaným, ktorí níííč nechcú, len skromnučko tuto drobunký kúsok zemičky.

Čo tým všetkým chcelo byť povedané? Stručne a jasne: že vytvorením Izraela tak, ako k nemu došlo, bol spáchaný medzinárodný zločin. Jeden z jeho najvýznamnejších aktérov - ZSSR, je už mŕtvy.

Západ sa tvári, že je civilizovanejší ako pred pol storočím. Napriek tomu všetkou silou svojej politiky a hlavne zbraní podporuje mýtus o nepoškvrnenom počatí a svätom bytí apartheidného štátu. Je schopný kvôli nemu klamať, prenasledovať ľudí a páchať kvôli "pocitu bezpečia" toho výnimočného svätého štátu vojnové megazločiny.

Nie je to zvláštne?

---------------------------------------------- 

Literatúra:

Jan Zrzavý, Proč se líde zabíjejí. Triton, 2004

Karol R. Sorby, Arabský východ. SAP Bratislava, 2005

Michael Krupp, Sionizmus a Stát Izrael. Vyšehrad, 1999

Laurent Rucker, Stalin, Izrael a Židé. Rybka Publishers, 2001

Mapa: http://www.normanfinkelstein.com/

Obrázky: Latuff

----------------------------------

Upozornenie pre diskutujúcich:

Ideológovia a politruci sionizmu, choďťe svoje zostavy nacvičovať niekde inde. Vieme, že ste silní, zomknutí a odvážni a zničíte vašimi heslami a nálepkami odvodenými z horevyšších mýtov každého ideologického nepriateľa, ktorý je v porovnaní s vami slabý ako mucha v decembri.

Prosím, aby bola prípadná diskusia racionálna a k veci.