Ema

 Ako prízrak z hnijúceho bahna Druhej svetovej vojny sa 2. októbra 2008 vynorila mediálna správa, že ideologická komisia zverejnila priebežnú informáciu, že počet obetí jedného z najhorších vojnových zločinov - britského a amerického bombardovania Drážďan vo februári 1945, bol podstatne nižší, než sa uvádzalo doteraz. "Bei den Bombenangriffen auf Dresden im Februar des Jahres 1945 hat es nach Einschätzung von Experten maximal 25'000 Tote gegeben."

Komisia bude v rámci svojho päťročného plánu (2004-2009) pracovať ešte rok, pričom článok naznačuje, že jej odvážnym cieľom je dosiahnuť číslo 18 000 obetí.

Článok zároveň obsahuje vysvetlenie úsilia komisie: "Die Historikerkommission war im Jahr 2004 eingesetzt worden, um Klarheit über die Zahl der Opfer zu erhalten und Rechtsextremisten den Wind aus den Segeln zu nehmen. Neonazis hatten in den vergangenen Jahren versucht, die Bombenangriffe auf deutsche Grossstädte in einen deutschen «Holocaust» umzudeuten und die Trauer um die Toten für ihre Zwecke zu missbrauchen. Sie sprachen von einer halben Million Todesopfern in Dresden. Sogar von einer Million war die Rede gewesen."

Na nemeckých pravicových extrémistov (spravidla zdgrupovaných v spolkoch prelezených, či priamo pozakladaných V-mannmi), sa však používajú iné metódy, než nejaké čísla. Pre nich sa ideológovia s nejakým sčítavaním naozaj unúvať nemusia. A tak zostalo otázkou, o čo komisii ide. Kamaráť - systémový analytik mi k tomu povedal jedinú vetu: "Odpoveď hľadaj v Orwelovom 1984".

Priebežné výsledky komisie o počte civilistov vyvraždených Angličanmi a Američanmi v Drážďanoch na sklonku vojny boli okamžite inkorporované do wikipedie. "Today's historians estimate a death toll of between 25,000 and 40,000, with an independent investigation commissioned by the city itself declaring the death total around 25,000.^[9][10].

Wikipedické heslo "bombardovanie Drážďan" tak dostáva absurdný rozmer, keď v jeho úvode je popísaná beštialita, bombardovania, vrátane totálne zničených 34 kilometrov štvorcových husto obývaného mesta a text pokračuje najnovšími zisteniami tzv. historikov, že obetí bolo "len" okolo 25 tisíc, plus mínus. Zarážajúci je aj minimálny počet fotografií dokumentujúcich stav mesta po bombardovaní.

Vo februári 1945, kedy anglické a americké letectvo bombardovaním nechráneného mesta bez vojenského priemyslu a plného civilistov spáchalo brutálny teroristický čin, bolo už o výsledku vojny rozhodnuté. Tri vlny kobercového bombardovania spôsobili najväčší požiar v histórii ľudstva - mal 22 kilometrov štvorcových. Čo z tohto spáleniska teraz ideológovia vyhrabávajú? Tváre? Mená? Nevedia, koľko tam bolo stálych obyvateľov, ani akú masu utečencov mesto prichýlilo. Nikto nemôže vedieť, koľko ľudí zhrorelo v uliciach, nikto nevyhrabával a nepočítal mŕtvoly z krytov pod zrútenými domami.

Útok na Drážďany bol vedený so šokujúcou beštialitou. Po prvej vlne kobercového bombardovania bežali tí, čo prežili, pomáhať obetiam. Vtedy prišla druhá vlna a po nej tretia. Drážďany prakticky prestali existovať. Tí, čo prežili, sa rozpŕchli na všetky strany, pretože tam nebolo z čoho žiť a z množtva mŕtvol hrozili napriek zime epidémie.

Dokument z anglicky písaných novín z februára 1945. "Všetko, kam oko dohliadlo, bolo zničené." Bombardovanie Drážďan vyvolalo šokovú vlnu po celom svete. Novinári vtedy neboli až také predajné kurvy ako dnes. 

 Jedna z mála verejne dostupných fotografií. Antická socha nad zničeným mestom.

 Drážďanská verejná doprava do pekla.

 Tisícky obetí sústreďovali preživší na spaľovacie rampy z električkových koľají.

Vitajte v Drážďanoch. Pred vami ich navštívili Angličania a Američania.

 Hrôzostrašná povinosť tých, ktorí prežili

Zvyšky mesta postaveného pre ľudí

 Členovia komisie identifikujú a evidujú obhorené zvyšky ľudských tiel, aby v októbri 2008 vydali správu, že ich bolo nie viac ako 25 tisíc

 Jedno zo spaľovacích miest s civilnými obeťami angloamerického bombardovania

Drážďanský protiletecký kryt

Chlapec na bicykli

Doteraz sa nenašiel sudca, ktorý by Veľkú Britániu a USA volal na zodpovednosť za zverstvá spáchané na civilnom obyvateľstve Drážďan. A kde niet sudcu, tam niet vinníka.

Bombardovanie ako základnú metódu šírenia politiky si Angloameričania zachovali dodnes. Namiesto vysporiadania sa so svojou beštiálnou minulosťou zriaďujú ideologické komisie - a hlavne ďalej beztrestne vraždia civilistov.

A tak ich volám na zodpovednosť ja. Obviňujem Veľkú Britániu a USA z masakry civilného obyvateľstva v Drážďanoch - z vojnového zločinu a zločinu proti ľudskosti. Nie s ohľadom na minulosť, ale s ohľadom na budúcnosť. Pretože tie beštie sa nepoučili a nezmenili.

Ach, takmer som sa zabudla spýtať: KDE sú naše humanistické elity?