Ema

Pani úradníčka v televíznom spravodajstve - v skeči o stúpajúcej nezamestnanosti v dôsledku hospodárskej krízy - odpovedala na otázku, čo majú robiť ľudia, ktorí prišli o prácu, s naivným úsmevom: nech podnikajú. Štát ich podporí.

Naivita za hranicou 25 rokov fyzického veku stráca pôvab neoranej, ale sľubnej pôdy a stáva sa odpudivá svojou neschopnosťou spracovať realitu. Dáme, ktorá v telke hovorila o potrebe rozvíjať podnikavého ducha u ľudí čerstvo vypraštených zo zamestnania na ulicu, by sa naivita dala odpustiť, keby hovorila za seba. Človek by mávol rukou a nekorektne, ale výstižne povedal "Sliepka". Sliepka však vyjadrovala stanovisko štátneho aparátu.

Podnikanie je zo svojej podstaty expanzia. Štátny úradník, ktorý nabáda nezamestnaných podnikať, im zamlčiava, že expandovať sa dá tam, kde sú voľné niky. Je ťažké, až nemožné vykupovať zajačie kožky, keď už takmer nikto zajace nechová a ešte ťažšie je ich predať výrobcom ľadvinových pásov, ktorí neexistujú. Odvážny - včera ešte nezamestnaný -  podnikateľ s rozletom sa, samozrejme, nemusí držať rodnej hrudy a vyrazí do sveta. Ale kto už potrebuje drôtovať hrnce, keď sa neposkytuje záručný servis?

Hej, je tu jedna šanca. "Noví" podnikatelia, ktorí by - súc vybavení intuíciou - nevrazili do podnikania ani jednu vlastnú vindru,  budú mať ako samotný predmet podnikania prežiť čo najdlhšie zo štátnych financií, ktoré dostanú na podporu podnikania. Šikovní počtári iste zistia, že je výhodnejšie zostať na podpore v nezamestanosti a následne na sociáli. Kým sa teda ešte podpory a sociál vyplácajú. Aj inde ako v Kecerovciach.

Štátnemu aparátu zrejme uniklo, že žijeme v dobe veľkých korporácií, ktoré zabrali všetok priestor pre drobné podnikateľské iniciatívy a samé môžu expandovať len vzájomným požieraním. "Nezávislé drobné podnikanie už netvorí systém schopný samoregulácie na základe anonymného vyvažovania ponuky a dopytu. Drobné podniky prežívajú stále viac len v škárach medzi byrokraticky usporiadanými kolosmi výroby a distribúcie tovaru a služieb. Ceny prestávajú byť čisto trhovým signálom a stále viac sa stávajú signálom o tom, ako vysoká je momentálne moc jednotlivých veľkých záujmových blokov. Pre priemerného človeka to znamená, že má stále menej na výber, či bude hospodáriť samostatne, alebo sa nechá najať niektorou organizáciou. Jeho sloboda sa stále viac obmedzuje na výber toho, pre ktorú veľkú firmu bude pracovať a ako dlho mu to bude dovolené." Čo to robí s ľudskými bytosťami, popísal sociológ Jan Keller v roku 2000 - to je pred 9 rokmi - v knihe Vzostup a pád stredných vrstiev (z ktorej je citát).  Keller nezliepal obvyklé sociologické žvásty, ale reflektoval reálny svet. Príslušníkom štátneho aparátu, ktorí majú osud tunajších ľudských bytostí takpovediac v popise práce a sú za to dokonca platení,  ju odporúčam ako povinné čítanie.

Ja neviem, čo sa momentálne učí na slovenských ekonomických univerzitách, ale ak bežia v starých koľajách, pripomínajú socialistickú ekonomickú univerzitu, ktorá by v 90. roku ignorovala zmenu paradigmy. Myslím si, že dnes môžu celé ekonomické učivo nahradiť jedinou zásadnou knihou - Kortenovou Keď korporácie vládnu svetu. Čas potvrdil genialitu jej autora. Prvý rok ju môžu čítať, ďalkšie štyri roky o nej diskutovať. Keď dostanú diplom, nech im štát vyplatí príspevok na podporu drobného podnikania.
Good luck.