Ema

A tak nám, paní Millerová, olepili krajinku aj volebnými billboardmi strany veľkých samcov, ktorí v duchu podkarpatskej tradície sľubujú bohatým brať a chudobným dávať, pričom ich logo pri troche fantázie naznačuje, kam to bude všetko smerovať.

Keď som spisovala zoznam videného na reklamných plochách, vychádzala som z toho, čo ma oslovilo na obvyklej trase BA centrum - BA periféria - južný hraničný priechod. Ako nevolič Smeru - a v tejto volebnej sezóne po prvý raz aj ako nevolič kohokoľvek, ale Smeru zvlášť - som na túto kulantne česky povedané sebránku úplne zabudla. Konečne sa v mojom teritóriu ako čerešňa (rodná sestra tej, ktorú má v logu KSČM) na šľahačke objavili aj billboardy Smeru. S pobavením som si pri nich spomenula na debatu Dzurinda - Fico krátko po stroskotaní vládnej koalície, keď sa kádeháci zachovali ako urazení pubertálni miništranti a kvôli neschváleniu konkordátu opustili ihrisko. V nej Fico prostredníctvom body language, ktorej šimpanzi v politike perfektne rozumejú, hovoril Dzurindovi "Miki mój, ty sa už ničoho nechytaj, ty už nič nerob, nechaj to na mňa, lebo čoskoro budem premiérom ja. "

Za billboardmi Smeromgľuďom je zrejme ten istý kreatívny génius inšpirovaný galériou kapitalistického naivizmu ako za ANOm, len si dovolil vyblázniť sa viac na pozadí. V ÁNOgalérii by mohlo budiť neželaný dojem kuchynských kachličiek. Na billboardoch Smeru síce budí dojem ľahko umývateľnej steny na patológii ozvláštnenej hrou tu studených, tu teplých farieb, ale toto posolstvo je slabo čitateľné. Že so Smerom zdochol pes - na to prídu ľudia až po voľbách.