Preto sa aj zemetrasenia v Iráne dejú postupne. I keď tak často, že v podstate splývajú do jediného zemetrasenia s kolísavým magnitúdom.
http://www.ngdir.com/Earthquake/EarthquakeMap.asp
To spred pár dní
http://earthquake.usgs.gov/eqcenter/eqinthenews/2006/uskyae/
bolo len jedným z mnohých.
Nemá zmysel vykladať, že sa ma iránske zemetrasenia nijalo zvlásť netýkajú a mám k nim rovnako odťažitý vzťah ako k nájazdom sarančí v Afrike alebo lesným požiarom v USA. Ale keď dôjde reč na seizmickú aktivitu Perzie, vždy si spomeniem na Bam. Na palmový zázrak uprostred pustatiny, jednu zo zastávok legendárnej Hodvábnej cesty, pred ktorou vždy ťavy zrýchlili krok vetriac vodu a čerstvé jedlo.
V Bame som bola krátko pred katastrofálnym zemetrasením, ktoré 26. decembra 2003 zrovnalo so zemou skoro 2000 rokov staré hlinené mesto Arg-e-Bam, zapísané vo Svetovom dedičstve UNESCO. Bola jeseň, v prázdnej záhradnej reštaurácii oproti hlavnému vchodu do Arg-e-Bam pobiehalo niekoľko psov a mne bolo treba čúrať. Ale strašne. Pán, ktorý mohol byť miestnym čašníkom, nakoniec pochopil, o čo mi ide a ukázal, že Tam bež, nána, močiť. Aj by som, ale dvojo dverí nemalo klasického chlapčeka a dievčatko. Len nápisy. V arabskej abecede. A vo farsí. Prešľapovala som pred dverami a hovorila som si, že pôjdem ja radšej pišať do kríkov, keď som si všimla, že na kamennom múre sedí a neveriaco na mňa pozerá zo desaťročné dievča. A bolo po čúraní v kríkoch. Zahrala som mu divadlo, ako trpím, kým konečne v záchvate smiechu neukázalo na dvere vpravo. Všetko dobre dopadlo. V Arg-e-Bam, kde okrem pracovníkov UNESCO + domácich odborníkov podieľajúcich sa na postupnej obnove unikátneho hlineného mesta nebolo nikoho, som potom nafotografovala toto. Nič extra, povinná jazda.
V decembri 2003 po silnom zemetrasení vycestovali na pomoc obyvateľom Bamu aj slovenskí záchranári. Keď som sa známeho - člena SK tímu spýtala, ako to tam vyzeralo, stručne odpovedal: Ani sa nepýtaj.
Z Arg-e-Bam zostalo toto:
http://www.parstimes.com/spaceimages/bam_ikonos.html
Irán spolu s UNESCO tvrdia, že Arg-e-Bam obnovia. Otázkou je, načo.
Komentáre