Ema

Saddám Husajn odvisol. Bilanciu kariéry tohto irackého monštra poskytol dlhoročný znalec blízkovýchodnej reality Robert Fisk. Jedinci nacicnutí na mainstreamové média sa v nej dozvedia - ak si ju ráčia a dokážu prečítať - aj to, čo slintaví redaktoríkovia v rámci autocenzúry usilovne zamlčali. Niektorí slovenskí škrabali a naštekávači do mikrofónov si napríklad nedovolili ani ň o najväčšom Husajnovom svinstve - Spojenými štátmi americkými podporovanej vojne proti Iránu, ktorá trvala osem (!) rokov a stála podľa oficiálnych zdrojov život pol milióna Iráncov a asi 350 tisíc Iračanov. Podľa neoficiálnych údajov bolo obetí viac ako 1,5 milióna. V slovenských médiach bol tento fakt buď zašmondrchaný v bujne rozvinutej vete, kde sa mihol len mimochodom ako dačo nepodstatné, prípadne - hlavne v televíznych spravodajstvách - o Husajnovej vojne proti Iránu, v ktorej použil chemické zbrane, nepadlo ANI SLOVO. Spomenúť tento najväčší Husajnov zločin je totiž politicky nekorektné. Úplne ako za bolševika. Aj vtedy média držali pysky o tom, čo sa nehodilo do ideologického krámu, na čo nebola "spoločenská objednávka".

Monštru sekli krčnou chrbticou. Politici USA, Veľkej Británie a Európskej únie zavyli, že Tak to teda né, takto sa to nerobí. Trest smrti je barbarstvo. A tak sa pýtam, kde boli cundry politici, keď  ich vlastná, západná politika poslala na smrť cez účelovo zabijácky program Ropa za potraviny od začiatku 90. rokov stotisíce nevinných Iračanov. Kde bolo ich skučanie o zákaze popráv pri bombardovaní Bagdadu v roku 2003, kde bolo, keď "rozvážači demokracie" spaľovali fosforovými bombami civilistov vo Fallúdži, kde bolo, keď sa prostredníctvom znásilnenia a spálenia irackého dievčaťa a vyzabíjania celej jeho rodiny prevalil teror okupantov. Kde bol hlas týchto zmrdov, keď boli bez súdu a rozsudku popravované tisícky nevinných ľudí. Ticho. A teraz verejne krútia rypákom nad popravou obrzločinca, ktorý si zaslúži smrť ikskrát viac ako padlí irackí vojaci, ktorých nahnal do vojny s Iránom a Kuvajtom.

Husajna so slučkou boli a sú plné média. Niektorým sa to nepáči. Protestujú, že namiesto našuchorených kecov o krásnom, dobrom a demokratickom svete na nich vycerila zuby - obyčajná sprostá realita. Och, strašný pohľad. Taký rozvážny a elegantný pán bol Husajn pred popravou, priam človeku srcco stislo od ľútosti. A čil je tuhý. Fňuk.

Veru, nie je príjemné pozerať sa na smrť, na zlomok sekundy si uvedomiť, aká je realita drsná a zabijácka. My chceme niečo sladučké, voľkať si v ilúziách, nevidieť, nepočuť. Hovno. Denne a denne treba ukazovať skutočnú tvár tzv. americkej demokracie, každý nový deň krvavého blízkovýchodného rajtovania by mala byť na KAŽDEJ titulnej strane novín, na začiatku KAŽDÉHO spravodajstva zohavená, spálená masa, ktorá bola voľakedy irackým dievčaťom.  Nie nejaká trápna poprava vraha - politika a agenta USA, ale iracká realita, s ktorou sa obyčajní ľudia ako ktokoľvek z nás denne potýkajú. Aby každá z fajnových rozmaznaných papulí dostala každý deň porciu toho, čo pácha JEJ civilizácia na nevinných ľuďoch.

Husajnovu popravu síce vykonali domáci, ale má rukopis majstra blízkovýchodného hororu. USA. Krajiny gangstrov. Ako gangstri začali a ako gangstri pokračujú, pretože iné nevedia. Vojny, vojny a vojny. Banda vyselektovaná na zločiny. Hej, vybudovala pre seba efektívny systém, extrémne zbohatla a súc bohatá, začala mať plnú hubu rečí o slobode a demokracii. Jo, bohatým sa vždy dobre kecá o ideáloch. Lenže ... každý systém ma svoju hranicu a za ňou, za hranicou krízy, sa ukáže pravá podstata. Fuč sú prázdne reči o ideáloch a zostáva US realita - gangsterstvo. Najskôr mimo svojho územia, ale príde deň, keď sa začnú žrať medzi sebou. Lenže dovtedy sú na rane všetci ostatní. Kríza ukazuje, aké sú skutočné "hodnoty" USA. Podľa toho, ako vyzerá Blízky Východ a akým smerom sa tam situácia uberá, je načase zbystriť pozornosť. A to myslím úplne vážne.

Iracká Fallúdža, november 2004.

Že to nechcete vidieť? Ale no tak. Trénujte, vážení. Zajtra sa môže váľať v krvi pod nohami US mariňáka váš brat alebo vaše dieťa. USAmanom je ich bachor prednejší ako zasraný psí život podľudí. Nejakých východoeurópanov vhodných akurát tak pre nové verzie Borata. Zatiaľ nám len drzo rozmrdali protitankovými zátarasmi najkrajšie bratislavské námestie.

Ďalšie obrázky US demokracie dovezenej s veľkou pompou a rachotom ľudu Iraku sú tu.

Keby sa niekomu málilo, tu je čerstvé huckanie na ďašiu vojnu.

-------------------------

Každopádne moje a kocúrove prázdniny pokračujú nerušene ďalej.