Ema

Profesor teoretickej fyziky na univerzite v Amsterdame Sander Bais považoval za potrebné zaradiť do svojej neveľkej knihy Rovnice - symboly poznania aj belgického matematika Pierra Verhulsta, ktorý - súc inšpirovaný Malthusom - navrhol rovnicu popisujúcu obmedzený rast. Jeho príspevok k poznaniu populačnej dynamiky má podobu dvoch jednoduchých rovníc o exponenciálnom raste. Elegantnú ukážku takéhoto exponeciálneho rastu vidíme hneď v úvode tejto stránky BBC. Pričom nezaškodí pozrieť si tam aj časť s nadpisom Energy.

 "Zarastanie nádrže leknínmi, nárast kultúry baktérií, populácia krýs alebo ľudi, šírenie nákazlivých chorôb či reťazových dopisov - toto všetko sú príklady exponenciálneho rastu. Hrozivé na ňom je, ako je nesmierne prudký. Exponenciálny nárast je vždy odsúdený k zániku, pretože rýchlo vyčerpá čokoľvek, z čoho žije, či už je to priestor, potrava alebo peniaze. Opakom nárastu je rozpad. Matematicky vzaté, nie je medzi nimi taký veľký rozdiel: stačí nám v rovnici zmeniť len jediné plus za mínus. Pretože počet jedincov populácie závisí vždy len na jednej premennej - na čase t, popisujú taký dej obyčajné diferenciálne rovnice obsahujúce derivácie len podľa jednej premennej, v tomto prípade podľa času."

Sander Bais si ako príklad vybral exponenciálne rastúcu populáciu myší v továrni na syr, ktorá sa k medznej hodnote najskôr priblíži zdola, aby sa k nej po vyžratí všetkého syra priblížila zhora.

"Možnú hrozbu plynúcu z neobmedzeného nárastu ľudstva vyslovil po prvý raz Thomas Robert Malthus, ktorý sa stal známy svojim pesimistickým pohľadom na budúcnosť ľudstva. Jeho najvýznamnejším príspevkom k ekonomickému uvažovaniu bola esej The Principle of Population. Malthus ju napísal ako reakciu na utopické vízie utilitaristov, ktorí predpovedali neobmedzený rast obyvateľstva, Podľa Malthusa je nevyhnutné, že dopyt po potravinách prerastie možnosti jej produkcie. Tento predpoklad vyplýval z predstavy exponenciálneho nárastu obyvateľstva v čase, pričom nárast potravy mal byť daný len mocninovou funkciou, a teda omnoho pomalší. Svet sa našťastie vďaka zlepšeným výrobným a zúrodňovacím technikám vyvíjal inak. Napriek tomu problém celosvetového nárastu obyvateľstva nie je zďaleka vyriešený a stáva sa dnes snáď ešte naliehavejším ako v dobách Malthusových," píše Bais.

Neviem, prečo tam musel vložiť korektné slovko našťastie, keď hneď v nasledujúcej vete poctivo konštatuje, že problém sa len zhoršil. Napriek tomu sa nedostáva do verejného diskurzu. Média ochotne poskytujú priestor článkom typu v roku 2012 bude koniec sveta, ale zmieniť sa o preľudnenosti je zakázané. Situácia pripomína skupinku bláznov padajúcich z mrakodrapu, ktorí sa niekde okolo 50. poschodia navzájom ubezpečujú, že niektorí síce hovoria, že dopad bude tvrdý, ale nič tomu nenasvedčuje. Pre týchto odborníkov na sociálno je matematika iba stredoškolským strašiakom. Jej odpudivosť ich viedla k výberu humanitného odboru, kde by matematika bola prítomná len ako čísla na stránkach tučných ukecaných kníh. Tí, čo sa o matematiku zaujímajú, sa zas od sociálu s jeho chaosom odvracajú, pretože nemajú chuť nechať sa za výsledky matematickej biológie ocajchovať ako náckovia alebo fašouni.

Prírodným zákonitostiam sa ľudská populácia nevyšmykne. A tak sa dnes môžem pokojne staviť o hocičo, že ak sa vláda modrých boľševikov dovtedy nedohryzie navzájom k rozpadu, do roka a do dňa bude mať pani premiérka také husté nacionalistické reči, že slotovská rétorika bude pri nich pôsobiť zvädnuto.

Je to proste neodvratné.

A že prečo? Aj tá skupinka padajúca z mrakodrapu sa pýta, prečo by mali platiť zákony kauzality.