Ema

Snáď okrem prírodnej katastrofy a bombardovania.

Zblízka už všetko až tak dobre - súzvučne a neantagonisticky - nevyzerá.

Legendárna Potala, ktorú u nás skôr, ako sa tu rozšíril púťový budhizmus, spropagoval film Spalovač mrtvol s Rudolfom Hrušínskym v životnej roli, tiež vyzerá zdiaľky dobre.  Ivan, autor tuprítomného fotoseriálu o ceste po Tibete (október-november 2005), však okrem romantizujúcich záberov ako je tento nočný pohľad na Potalu

nafotografoval všedné tibetské dni. Aj v Potale. Z cédečka, ktoré dal k dispozícii na zverejňovanie na tomto blogu, som vybrala to, čo sa vo výpravnej - a vskutku krásnej - publikácii s exlibrisom predávanej výlučne v Potale, ktorú mi priniesol ako dar, nevyskytuje. Údržbu.

A jej výsledky.

O Potalu sa od jej vzniku starali budhistickí mnísi. Že to robili vzorne, s priam mystickým zanietením, netreba rozoberať. Po čínskom hrdinskom oslobodení Tibetu od tmárstva budhizmu sa o Tibet začal starať čínsky štát a o Potalu maintenance crew, ktorý si iste príležitosť pracovať v službách čínskeho štátu váži. Ochranné pracovné pomôcky nemá táto čata maliarov-natieračov o nič lepšie ako mali pred sto či päťsto rokmi budhistickí mnísi, ale ich zápal pre vec robí divy.

Bufet pod javorom.

Dobre zohratý tandem...

... a zmysel pre detail.

Nie, výber nemá nič spoločné s maniodepresivitou, keď depresívna fáza kulminuje. Tá odfláknutá maľovka tam skutočne je. Je to fakt. Môžeme si ju nevšímať, ale to neznamená, že ju to nejako vylepší. Alebo o nej môžeme povedať, že vyzerá dobre. Ako hovorí klasik, jak je libo.

Len voľne, ale predsa s touto témou súvisí D-Fensovský článok Vohnouti a stool. Je ten stôl funkčný? Je. Tak načo sa nad tým pozastavovať, né? Život je krásny, nekazme si ho blbosťami.

Ako dobre, že tento postoj nezdieľalo antické Grécko. Alebo budhizmus. Lebo namiesto dokonalosti, trebárs v umení, by nám bolo zanechalo niečo ako horevyššie potalské okno alebo vohnoutský stôl.

A že no a čo? Že no a čo, keby nezanechalo kus dokonalosti? No veď iste. Ako hovorí šedá eminencia tohto blogu docent Bazna, hlavní je se nestydět.