Ema

Kniha Najkrutejšie ženy v dejinách, ktorú som dostala od kamaráta ako dar, bola, samozrejme, myslená ako žart. Dal mi ju s poznámkou, že Uč sa, ber si príklad, pričom musel vedieť, že niet z čoho. Nie je sprostý. Napriek tomu sa nechal nalákať názvom a kúpil ďalšiu z radu kníh zbytočných, informačne biednych, počítajúcich s ľudskou fascináciou násilím. Preto sa táto téma dobre predáva. Hneď  za témou sexu.

V knihe je spomenutá antická babička Lívia a pri tejto príležitosti spomeňme inú babičku Líviu a jej brilantnú úvahu o zlozvyku z detstva. Ako vieme, zlozvykov z detstva sa zbavuje ťažko, hlavne keď si ich človek, na rozdiel od babičky Lívie, neprizná.

Keď už písať o zabíjaní, tak spôsobom ako český evolučný biológ Jan Zrzavý.

Latka je nastavená vysoko.

- To, že jsme dosud nikoho nezabili, nás vede k obecnému závěru, že násilní zločinci jsou blázni, nám spořádaným občanům zcela nepodobní. Možná to tak i je, ale pro poznání chování zločinců je tento předsudek zcela zhoubný; pokud by u zločinců bylo všechno úplně jinak, nezbývalo by nám než nad nimi krčit rameny. Zkusme tedy radši předpokládat, že když někdo něco dělá, má pro to nějaký motiv, snad i v jakémsi smyslu „rozumný“ (jak známo z detektivek, vraždy bývají dobře opodstatněné, rozhodně opodstatněnější než řada chvalitebných činností, třeba účast v parlamentních volbách).

Takto, s typickým humorom, začína Zrzavý svoju rozsahom neveľkú knihu Proč se lidé zabíjejí. Nakukla som do nej hneď v kaviarni pred kníhkupectvom, ale musela som to nechať tak, aby som sa nahlas nerehotala. Teší ma, že ľudí, čo sa na knihe s tabuizovanou témou skvele zabávali, bolo viac. 

Trojdielny výber z knihy uverejnil Scienceworld:

Diel prvý - úvod do problematiky

Diel druhý - domáci zabijačky

Diel tretí - vraždy v ulicích

Snáď už len dodajme Sofoklovo Polla ta deina kouden anthropou deinoteron pelei z Antigony. Je veľa hrozných vecí na svete, ale žiadna nie je hroznejšia ako človek.
 

Keď sa ľudia príliš pozerajú do Slnka, robí sa im z toho pred očami krvavo a potom vraždia systematicky. Napríklad Inkovia, ktorých ríša "vysoko v horách, blízko k Slnku" s jej uniformitou a totálnou kontrolou jednotlivcov bola historicky preukázateľným prvým komunistickým režimom. Na večnú slávu boha Slnka Intiho a jeho syna - najvyššieho inckého panovníka Inkovia zabíjali novorodencov. Rituálne vraždy spojené s ľudskými civilizáciami nemajú nič spoločné s vraždami v afekte. S "obyčajným vraždením" nesúvisia ani genocídy v mene rôznych božstiev, vrátane toho kresťanského. Sú napájané z iných evolučných zdrojov a o to sú prízračnejšie.