Ema

"Tak by som si prial vedieť, kto som a čo nachádza sa vo svete, ktorý hľadám", vyjadril sa poeticky takmer presne pred tisíc rokmi Peržan Avicenna. Trpel takou existencionálnou úzkosťou, že Sartre je oproti nemu amatér a hlavne pri porovnaní prenikavosti intelektu a praktickej použiteľnosti outputu tlčhuba.

Hľadanie si Ibn Síná - Avicenna, jeden z najväčších géniov ľudstva, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil svet vedy, spestroval rôzne. Chľastal, čím dával najavo, kam mu môžu mocní sveta vyskočiť aj s celou ich islamskou ortodoxiou, kurvil sa, bol politicky nekorektný a podnes deň nie je celkom jasné, ako popri tom stihol významne prispieť do odboru medicíny, fyziky, praktickej alchýmie, ale aj filozofie a politiky a ešte aj básniť. Tento rodák z obce pri Samarkande v dnešnom Uzbekistane, syn perzského výbercu daní, sa niekoľkokrát tesne vyhol trestu smrti, bručal v base, často bol na úteku, ale vďaka svojmu oslnivému intelektu sa dožil slávy aj bohatstva. A to aj napriek turbulentným vojensko-politickým udalostiam vtedajšieho Stredného Východu, nakoľko jeho intelekt bol vnímaný ako vojnová korisť. Tento vážený lekár, vedec a filozof sa však za každých okolností správal ako hulvát a otvorene dával obmedzencom najavo, čo si o nich myslí.

Že prečo táto téma? Bolo to takto. Pri diskusnej poznámke emele som sa zamyslela nad históriou palných zbraní, čo skĺzlo po časovej osi až do čias Alberta Veľkého, ktorý sa v jednom zo svojich diel venuje výrobe pušného prachu, ergo chémii. Tento Albert, za ktorým sa Tomáš Akvinský ťahal pešo cez celé Taliansko, bol človek zdravého, praktického rozumu, prírodovedecký experimentátor, ktorý pri štúdiu starých alchymistických diel žasol nad tým, že namiesto empirických faktov a dôkazov sú citované akési autority. Vo svojom diele Mineralia spochybňuje alchymistické driapanie sa po transmutácii obecných kovov na zlato a odmieta jej hmlisté obrazné vyjadrenia. Alchýmia mala byť podľa neho vedou o látke s použitím terminológie jasnej a jednoznačnej. Mimochodom,  Albert Veľký preukázateľne izoloval prvok arzén, ktorý sa stal neskôr aj v klerikálnych kruhoch obľúbeným doplnkom výživy.

A tak sme sa dostali k alchýmii, konkrétne k spochybňovačom mystických táranín, ktoré tvorili jej neoddeliteľnú súčasť. Uznávali len experiment a práve vďaka ich praxi vznikla súčasná chémia. Prvou učebnicou sa stala v roku 1597 Alchemia, autorom bol Andreas Libavia a obsahovala prakticky overené postupy a vedecky zameranú teóriu založenú na racionálnych úvahách Platóna, Aristotela ... atď ... a Avicennu.

A sme zasa v Perzii.

Avicenna bol prvý, kto sa vysmial alchymistickej transmutácii a v Sciant artifices napísal, že alchymisti si vymýšľajú. Vytočil tým alchymistov arabských aj kresťanských, ale tak to už u ľudí poburujúcich svojou racionalitou akademické autority chodí.

No a tento perzský Avicenna napríklad vo svojich vedeckých spisoch 600 rokov pred Newtonom sformuloval zákon pohybu a poukázal na nerozlučný vzťah medzi časom a pohybom. Keby boli veci bez pohybu, stratil by čas zmysel, uvažoval Avicenna a mal, samozrejme, pravdu. Bol však hlavne vynikajúcim lekárom zaraďovaným dnes na jednu úroveň s Galénom a objaviteľom krvného obehu Harveyom (17. stor.). Jeho medicínske a farmaceutické know-how ho zachraňovalo pred vladárskymi verdiktmi o poprave. Hlavným Avicennovym dielom bol Canon medicinae, ktorý sa, preložený do latinčiny v 12. storočí, stal bazálnym spisom európskej stredovekej medicíny a základom ďalšieho rozpracovávania.

Ibn Síná so zdravím značne podlomeným hýrivou životosprávou i chemicko-farmaceutickými experimentmi na vlastnom tele zomrel v severoiránskom Hamadáne, kde je aj pochovaný.  

Nad jeho hrobom bol začiatkom 50. rokov vztýčený kónický monument s dvanástimi piliermi. Autorom pietneho areálu s hrobkou, múzeom a knižnicou je architekt Hooshang Seyhoon a ako vzor si vybral Gonbad-e Qaboos, gigantickú stavbu z pálených tehál, ktorá vznikla v čase Abú Sínovho života. (Lepšiu fotografiu nemám, cez deň nebol čas).

Celkovo je Hamadán (Ecbatana - hlavné mesto Médskej ríše, potom kvôli svojej klíme v nadmorskej výške skoro 2000 m letné sídlo perzských kráľov ) príjemné, i keď iracko-iránskou vojnou značne zdevastované mesto. V jednej z bočných uličiek je nenápadné mauzóleum s hrobkami Ester a Mordechaja, ale vraj to nie sú Ester a Mordechaj, ale kráľovna Zuzana plus ešte ktosi a Ester s Mordechajom boli pochovaní v meste Šúš. Každopádne areál v Hamadáne spravuje malá židovská komunita. 

---------------------------------------------------

Ešte zdroje informácií:

Bernhard Dietrich Haage: Alchemie im Mittelalter. M.A. Soheil: Avicenna, His Life and Works.