Ema

Na tej Cecilii.

A čo vidia čitatelia na Moraviovej knihe Nuda, keď od prvého vydania v roku 1960 zaznamenáva vytrvalo veľký úspech? Dokonca podľa nej Damiano Damiani zrežíroval vcelku dobrý film La noia.

Čo by tak asi v Nude videli. Seba.

Do romantickej čvachtanice empírovej lásky, ktorá cez všetkých tých Hugov (podobnosť s miestnym Hugofugom čiste náhodná), Byronov, Dumasov či Puškinov spôsobovala prudké stavy melanchólie - lebo čitatelia cítili, aké je to všetko falošné - zasiahol cez Moraviu čistý prúd nekašírovanej reality. A ľudia, ktorí čitajú knihy kvôli poznávaniu a sebapoznávaniu, čo je v zásade pohnútka každého čitateľa, si povedali Hej, to je ono. TAKTO to naozaj je.

Márne budú kritici-škrabali vypisovať, že "Moravia reflektuje a kritizuje (dokonca, hehe) zlé sociálne podmienky a rozpad rodiny blabla". Nie. Moravia v Nude, brilantnom psychologickom románe, reflektuje samotnú ľudskú podstatu. Erotiku a sex. Robí to ako talentovaný rozprávač rafinovane. Veď kto by sa už identifikoval s maliarom Balestrierim, starým kurevníkom s paroxyzmami erotománie, ktorému sa v ateliéri striedajú davy žien, aby z nich nakoniec vyselektoval jedinú - ženu žien, femme fatale, sedemnásťročnú Ceciliu. Alebo s maliarom Dinom, šmrncnutým oidipovským komplexom (túto tému si Moravia podal aj neskôr), ktorý pripisuje svoju otupenosť, svoju zžieravú nudu, bezstarostnosti luxusu, ktorým ho zahŕňa jeho bohatá matka. Alebo - všetky tie cudné čitateľky, vidia sa snáď v Cecilii, ktorej morálnovôľové vlastnosti sú prinajmenšom pochybné? Och, božechráň. Ale každá vie, že tá Cecília je v nej.

Dino zo susedného ateliéru, kam sa presťahoval v rámci aktu oslobodenia od matky a kde chce nájsť motiváciu na tvorbu, sleduje Balestrieriho erotomanské výčiny. A keď starý Balestrieri prežratý erotikou otrčí kopýtka, pokúsi sa Dino preklenúť nudu tým, že sa začne zaujímať o Balestrieriho živé dedičstvo. O jeho femme fatale, jeho Ceciliu. A nachádza dievča síce mladé, ale tupé a mdlé, s plochým konkrétnym vyjadrovaním a veľkou dávkou bezcitnosti.

- Čo len na nej ten Balestrieri, sakra, videl?

Niečo predsa musel, keď ako jediná prepadla cez sito stoviek žien ako ich najčistejší extrakt. Z nudy sa stáva posadnutosť túžbou vyrvať Cecilii tajomstvo jej frivolnej ženskosti. Výsmechom mu je živočíšne gesto, akým si Cecilia berie po milovaní peniaze, ktoré ju mali ponížiť, ukázať jej, že je Dinovým vlastníctvom. Jeho obsedantný záujem ju nudí, ale vyťaží z neho, čo sa dá. A ľahostajne sa pred Dinom pretŕča s mladým hercom.

Na porazenie.

-----------------------------------

A tak sa nám ten život pekne odvíja medzi obsesiou a nudou, pričom extrémna nuda vedie k extrémnej obsesii. Aj keď si to trebárs časť čitateľov vedome nepripustí, je to kniha veľmi poučná.