Ema

 Redakcia britského The Independent oprášila jednu z najhorších udalostí Ruska 21. storočia - čečenský teror v Moskovskom divadle v októbri 2002 (operácia Nord Ost). Po titulku a úvode článku vyskladaných z vulgárnych klišé (putinovské Rusko, staré žiguláky, tragické tváre, vodka poránu) prichádza na scénu ruský major FSB Jachnev, a to za dramatických okolností. Nachádza sa v súdnej sieni. Nie navoľno, lež bručí v klietke. Je to elitná šarža, chlap čestný a priamy. Citlivý. Následne sa objaví egostredná herečka Pelevine. Dozvedáme sa, že jej rodičia v duchu tradičného nomádskeho chazarského Go west odtiahli začiatkom 90. rokov do Londýna a aktresa je priateľkou Litvinenka (bývalou), Berezovského a Zakajeva. Mihne sa tam aj Anna Politkovskaja.

Autor článku špekuluje, prečo FSB ako v scenári o Jamesovi Bondovi nevysekala svojho človeka z problémiku a nechala ho obviniť z akejsi blbosti. Venuje niekoľko odstavcov opisu výtečných povahových vlasností a výnimočného intelektu Jachneva. Keď redaktor vymodeluje z človeka, ktorý robil najšpinavšiu robotu, samotného Ježiša Krista, začne sa bulvárne prplať v jeho vzťahu s herečkou. O nej nevznikne ani náznak pochybností, je spravodlivá, humánna. Príbeh potom padá do romantickej brečky telefonátov Pelevine-Jachnev a späť, mítingov a narážok na sex, čo iste čitateľov zaujímajúcich sa o teror v Moskovskom divadle nesmierne osloví. Bez toho, že by o to stáli, sa dozvedia medzi riadkami pravdu: kým Pelevine robila špinavú robotu, Jachnev zavetril pelevinské peniaze a chcel zavesiť svoj špinavý džob na klinec.

 Načo plytvať slovami, keď si článok

Passion, deadly secrets and betrayal in Putin´s Russia

môže každý prečítať sám.

Prípadne v ruštine

Страсть, смертельно опасные тайны и предательство в путинской России

Záber z teroristického útoku na Moskovské divadlo. V médiach, ktoré náraz mrňavého zhŕnača piesku do osobných áut líčia divže nie ako pokus o druhý holokaust, je tento teroristický akt v Moskve kulantne nazývaný siege, prípadne crisis.

Je pravdepodobné, že počas extrémnej situácie v divadle došlo pri zásahu voči teroristom k chybám. Tak ako k nim došlo pri masakri vo Waco a hlavne pri náraze lietadiel do WTC. Ak však v týchto amerických prípadoch - a najmä v tom druhom - niekto spochybní zásahové štátne zložky, je antiamerikanistom, šíriteľom konšpiračných teórií atakďalej.  

Článok v Independente po všetkých jalovostiach (medzi ktorými sa vďaka autorovej rozkecanej hlúposti nachádzajú pozoruhodné informácie) narazí do finálneho klišé: "Vedieť - to je dnes v Rusku najnebezpečnejšia vec."

Jeden by skôr povedal, že vedieť je nebezpečná vec pre redaktora Independentu. V texte síce poctivo konštatuje, že celý príbeh - tak, ako mu ho vyrozprávala podivná osôbka Pelevine - vyvoláva viac otázok ako odpovedí, ale pán Walker pre istotu žiadnu nesformuluje.

Tak to urobím za neho.

Ak tí, čo sa zaujímali o údajné zlyhanie štátu v súvislosti s terorom v Moskovskom divadle, boli údajne štátnou mocou zavraždení, prečo je odrazu pre štátnu moc problém odstaviť aj Jachneva - a miesto toho ho "za trest" stavia pred akýsi provinčný súd?

Anna Politkovskaja bola zavraždená. Prečo sa nebojí o svoj život Pelevine - osoba, ktorá Politkovskú do čečenskej témy hlboko namočila - a pokojne si pendluje medzi Moskvou, Londýnom a New Yorkom?

Natalia Pelevine, ktorá sa okrem teroristického útoku na divadlo zaujíma aj o teror v škole v Beslane - najšpinavjší akt v celej histórii terorizmu. Hej, to je tá beštiálnan udalosť, o ktorej istá Procházková, píšuca vo funkcii odborníčky na všetko v Rusku pre tzv. mienkotvorný denník SME, uviedla, že školu obsadili "bojovníci" a vysmievala sa hysterickým rodičom stoviek terorizovaných detí.

Môžeme hádať, či sa tieto dve zákerné frčiny už niekedy stretli. 

Na záver malá retrospektíva.

Teror v Moskovskom divadle bol aktom čečenských teroristov. Bolo to v roku 2002, keď začalo byť sionistom zrejmé, že Putin nebude ich figúrkou. Aj Pelevine v článku vykecala, že Berezovskyj sa chce za to Putinovi kruto pomstiť (hej, to je ten Berezovsky, ktorý nedávno verejne vyzýval na násilie - krvavú revolúciu v Rusku a tzv. západné demokracie držali chráp, ako vždy, keď stepný Chazar blúzni o krvavom násilí, resp. ho priamo praktizuje).

Putinovym predchodcom bol opilec Jeľcin, pri perverznom rozvrate Ruska priamo riadený sionistickými kruhmi. Bol to práve Jeľcin, ktorý v roku 1994 beštiálne udrel na Čečensko. Kto tento scenár, ktorý má rovnaký psychopatický rukopis ako nedávny úder Gruzínska na  Južné Osetsko, Jeľcinovi pripravil?

V roku 2002 bolo zrejmé, že Putinova politika voči Čečensku bude smerovať k upokojeniu situácie a utlmovaniu násilia. Ten, kto zosnoval megateroristický útok na Moskovské divadlo, počítal s tým (vychádzajúc z vlastného mentálneho nastavenia), že sa Putin pôjde pomstiť do Čečenska. Že rozpúta rovnako chorú "vojnu proti teroru" ako Bush po páde WTC a tzv. západné demokracie to budú mocť využiť v protiruskom PR a na ospravedlňovanie vlastných zverstiev. Putin nereagoval ako hysterický paranoidný Chazar - a tak sa začala mediálna škandalizácia zásahu v divadle.

Detto Beslan.

Shaun Walker z The Independent sa v článku o "putinovskom" Rusku zabudol alebo sa nechcel spýtať na všeličo. Ale hlavne zabudol položiť sám sebe najdôležitejšiu otázku o terore v Moskovskom divadle a následnom mediálnom vresku: CUI PRODEST?