Ema

Vzdelaný šľachtic. Bola polovica 17. storočia, keď neposedný Talian nastúpil v Benátkach na loď smer Konstantinopol, aby prebrázdil celý Blízky Východ, oženil sa v Bagdade s krásnou nestoriánskou kresťankou a spolu potom putovali Perziou, spolu dokonca aj po jej skonaní, pretože všade so sebou vozil jej telo nabalzamované na egyptský spôsob a zabezpečil tak alabastrovej Bagdadčanke dobrodružný život i po smrti. Do Talianska sa vrátil po dvanástich rokoch cez Indiu a ako prvý priniesol do Európy kópie nápisov z Perzepolisu.

Chvíľu trvalo, kým Nemec Grotefend zistil, že ide o písmo zodpovedajúce trom jazykom. Staroperzštine, elamštine a babylonštine. Pustil sa práve do staroperzštiny a na úsvite 19. storočia predložil učeným obciam transliteráciu nápisu. Prvý presvedčivý preklad staroperzštiny však zriadil Angličan Rawlinson. Nerobil ho v Európe od stola, ale odišiel do pôvabného perzského mesta Kermánšáh, jedol povestné kermánšáhske datle - celkom ako my, lebo na krabičke, čo si kúpime v Tescu, je ako krajina pôvodu uvedené Iran, Kermanshah - dumal nad staroperzským nápisom zo skalnej steny v Bísutúne popisujúcim nástup Dáreia I. na trón a jeho víťazstvá nad nepriateľom, veď ako inak. Veľkým výkonom bolo dostať sa už len k samotnému nápisu. Podarilo sa mu to pomocou navijáka a lana, húpal sa tam vo výške skoro sto metrov, pod ním riečka, stromy, haditá prašná cesta a klebetiace Lorky v pestrých sukniach a priehľadných farebných šatkách, nápis pracne čistil a opisoval jednotlivé časti do poznámkového bloku. V priebehu dvoch rokov rozlúštil tretinu znakov a hlavne vzbudil v Európe veľký záujem o Mezopotámiu.

Keď Rawlinson obrátil zrak učeného sveta na cuneiformy - klinopis, Botta cedil pot pri vykopávkach v perzskom Chorsabáde postavenom Sargonom II. a jeho kolega Layard činil to isté v Nimrúde, metropole vystavanej Aššurbanipalom (to je on, turulský Aššurbanyi Pál), aby zabezpečili ďalší písomný materiál na lúštenie.

Medzitým na Západe vypukla priemyselná revolúcia a praktickejšie založení jedinci sa začali v zemi rýpať kvôli biznisu. V polovici 19. storočia vydumali v USA princíp ťažby ropy s názvom Air Lift (Air Gas). Čo teda nebolo nič omračujúco nové, pretože šlo len o kópiu Luftmaschine - vzduchotlakového stroja na čerpanie vody z baní, ktorý v roku 1773 skonštruoval Jozef Karol Hell v Banskej Štiavnici. Na Hella sa zabudlo, ale iste ho to nijako netrápi.

Nastúpila éra ropy. Mnohí preto budú tvrdiť, že na počiatku západného záujmu o Mezopotámiu bol Armén Kaluste Gulbenkian. Všetkými obchodníckymi masťami mazaný rodák z Istanbulu, ktorý okrem toho, že zakladal ropné spoločnosti a kšeftoval po celom Blízkom Východe a v Rusku, vyvracia mýtus, že najlepšími obchodníkmi sú židia. Nie. Arméni. Každý obchodník v arménskej štvrti Jeruzalema je toho živým dôkazom.

A práve tento Gulbenkian, inak tiež politický pletichár a vášnivý zberateľ umeleckých predmetov, založil na začiatku 20. storočia Irackú ropnú spoločnosť handlujúcu s kvalitnou ľahkou ropou, po ktorej koncom 20. storočia mocne zatúžila americká ropná spoločnosť Halliburton. Na spôsob gulbenkianskych politických pletích prispela k zásadnej myšlienke doviesť do umelého štátu Irak, obludného výtvoru Západu, rozvratom a zabíjaním tzv. demokraciu. K starým mezopotámskym mýtom pribudol mýtus novodobý - prichádzajú bohovia zo Západu, aby priniesli osvietenie a slobodu. Hlavná šelma, ktorá sa tak rada vyciera po boku šéfa blízkovýchodného apartheidu Olmerta,  to s veľkou dávkou cynizmu nazvala birth pang in order to create a New Middle East. Birth pang, pri ktorom boli zabité desaťtisíce detí a ďalšie stotisíce žijú v podmienkach popierajúcich ľudskú dôstojnosť.

Čo už dodať k US okupantom. Snáď len niečo mezopotámske klasické:

"Nepríjemné sú mi ich spôsoby,

za dňa nemôžem odpočívať, za noci nemôžem spať.

Chcem ich zničiť, zmariť ich konanie."

(Z mezopotámskeho Eposu o stvorení, ergo birth pangu, ktorý je na rozdiel od Eposu o Gilgamešovi málo známy, tabuľka 1, preklad Jiří Prosecký)

A ešte niečo z Eposu: Bohyňa Tiámat tvorí vojsko desivých netvorov:

"Stvorila hada jedovatého, saň (mušchuššu) a morskú obludu (lachmu),

obrovského leva (urgallu), besného psa,

človeka-škorpióna,

zúrivé víchry (úmu), človeka-rybu a človeka-tura."

(Tabuľka 1, preklad Jiří Prosecký)

A na záver citát klasika Antonia Flavia zo smetiarskej diskusie k Iraku - jeho reakcia na akési bushofilné jelito, ktoré z každodennej hrôzy v Iraku vinilo Iračanov: "Keď ti nejaký primitívny bušman vrazí kopiu do brucha, budeš nadávať na bacily, ktoré ti ranu infikujú? Nie je oveľa viac vinný zločinec, ktorý ti ranu spôsobil?"

... a k tomu kúsok Eposu o Errovi:

"Zabil si starcov pri vchode do dverí,

malé dievčatká si usmrtil v ich postieľkach.

Nenašiel si však kľud."

(Tabuľka IV, preklad Blahoslav Hruška)

Týmto sa pre kalendárny rok 2006 s pitvorom lúčim a prajem všetko dobré.

S pozdravom,

Kocúr Šunkes

(Použitá literatúra: Henrietta McCall, Mezopotamské mýty, z originálu preložil Ivo Šmoldas, lektoroval Petr Vavroušek) 

----

Dodatok: The Human Face of Collateral Damage

Na zozname vinníkov je aj Slovensko. Okupanti so slovenským znakom na uniformách. Vo vašom mene - za vaše peniaze. Nikto to už z histórie nevymaže.