Ema

"V kláštore Sera sekty (cirkvi) žltých čapíc Gelugpa, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú dalajlámovia, si ľudia kupujú „omodlené“ ochranné talizmany. Čiže nie také obyčajné, suvenírové, ale rituálne používané. A potom fotografujú atrakciu, ktorú je inde veľmi ťažké uvidieť: pravidelnú hodinu diskusií a slovných súbojov medzi mníchmi v kláštornej záhrade pod veľkými stromami. Vôbec im nevadilo, že boli obkľúčení takmer rovnako početnou svorkou besne fotografujúcich turistov. Sústredili sa iba na svoje debaty prebiehajúce podľa presných pravidiel: jeden mních položí zákernú otázku, pričom vykročí pravou nohou vpred a tleskne. Tlesknutie dodá otázke dôraz a zaháňa démonov nevedomosti. Druhý musí odpovedať. Podľa ďalšej krokovej kreácie pýtajúceho sa je zrejmé, či otázka bola zodpovedaná dobre alebo nie. Je to vlastne určitý tanec, ale zároveň to má aj úplne neformálnu rovinu, mnísi sa často rehocú či priateľsky klbčia."

Toľko z cestovateľských poznámok potenciálneho spolutvorcu tohto blogu Ivana L., ktorý sa stále nechopil editačných práv a necháva ma v pozícii orákula sprostredkúvajúceho jeho zápisky a hlavne fotografie. Nebudem tu vypisovať, že podobným spôsobom - tlesknutím, utíšil Pacho hybský zbojník celý strom čvirikajúcich vrabcov, čiže zasa až taká exotika to nie je, ani nebudem špekulovať, v čom sa debaty v kláštornej záhrade (ne)podobajú na internetové a nechám radšej miesto pre Ivanove fotgrafie.

Vstup do diskusnej záhrady kláštora Sera.

 Ako hovorí profesor Bazna, hlavní je se nestydět.