V roku 1968 čakala vtedajšiu československú geológiu hviezdna chvíľa. Miestna geologická obec bola organizátorom 23. Svetového geologického kongresu a na túto udalosť sa pripravovala prakticky od skončenia predošlého kongresu v roku 1964 v indickom Dillí.
Stretnutie malo na programe významný bod - vytvoriť ako reakciu na potrebu širokej výmeny informácií Medzinárodnú úniu geologických vied. V druhej polovici augusta sa začali v Prahe schádzať geológovia z 91 štátov sveta. Krátko po slávnostnom otvorení však bolo takmer tritisíc geológov očitými svedkami vpádu okupačných sovietskych vojsk. Kongres bol násilne ukončený a zahraniční účastníci vyzvaní, aby okamžite opustili územie Československa.
Šok z neočakávaného aktu násilia zažili všetci, ale zvlášť intenzívne zasiahol jedného z členov organizačného výboru, geológa Jiřího Krupičku. Pražský rodák, absolvent geológie a tiež lingvistiky na Univerzite Karlovej mal s brutalitou moci svoje skúsenosti. Po roku 1948 bol ako politický väzeň internovaný v lágri v Boroch, prežil päť rokov v jáchymovských uránových baniach a komunistický režim mu umožnil zoznámiť sa aj s ďalšími najtvrdšími väzeniami pre "politických". Z pätnástich rokov si odsedel desať. Keď v roku 1960 dostal amnestiu, zamestnal sa na čas ako robotník a potom - s dôverou v progresívne spoločenské zmeny - sa znovu vrátil ku geológii.
Koncom augusta 1968, pri rozlúčke s kolegami - účastíkmi zrušeného geologického kongresu z celého sveta, v meste obsadenom sovietskymi tankami, ktoré veštili koniec slobodného pohybu a slobodnej výmeny informácií, stál tento skeptik a kritický racionalista pred vážnou životnou dilemou. Nakoniec sa rozhodol využiť ponuku zahraničných geológov - priateľov a z Československa odísť. Po krátkom pobyte v Holandsku sa jeho domovom stal kanadský Edmonton a pracoviskom Department of Earth and Atmospheric Sciences University of Alberta. Už krátko po príchode do Kanady sa s kolegom Ronaldom Burwashom začal venovať problematike albertského prekambria.
Ďalší Svetový geologický kongres sa konal v roku 1972 v Montreali a J. Krupička sa ho zúčastnil - s trpkými spomienkami na predošlý - už ako reprezentant kanadskej geológie.
Jiří Krupička prednášal geológiu na University of Alberta do roku 1988 a potom sa venoval hlavne literárnej činnosti. Vydal voľnú trilógiu Renesancia rozumu, Flagelantská civilizácia a Skúška dospelosti a ďalšie dve knihy Stará pevnosť a Rozmanitosť života. Všetky spája jeden hlavný motív - naliehavé upozorňovanie na potrebu zachovania ľudskej dôstojnosti.
Sumou celoživotného intelektuálneho úsilia J. Krupičku a vskutku renesančných znalostí je rozsahom malá kniha Kosmický mozek.
"Sú rôzne stupne inteligencie. Najvyššia z nich má svoje meno vo všetkých jazykoch a teší sa vždy veľkej úcte. To meno je múdrosť. Charakteristickým, múdrosť definujúcim rysom je rozsah jej používania, šírka myslenia a vedomia osobnej zodpovednosti za rozhodnutia, obozretnosť - pokiaľ to čas umožňuje. Múdrosť nie je neisté kolísanie alebo hľadanie lacnej cesty z nepríjemnej situácie, ale rozširovanie obzoru, trvalé učenie sa, umenie posudzovať obraz situácie v jeho celku. Dnes potrebuje ľudstvo múdrosť viac ako kedykoľvek predtým".
Jiří Krupička sa 5. mája dožil pri obdivuhodnom mentálnom zdraví 93 rokov. Rozhovor s ním spred piatich rokov, kedy mu český PEN klub udelil cenu za celoživotné dielo, je tu.
-------------------------------------------
A čo tým vlastne chcelo byť povedané?
Ja neviem, možno staršia generácia sa s tým nestretla, ale u nás sa už na škole prejavovala istá animozita medzi študentami prírodných vied a filozofie. Chodievali sme síce spolu do krčiem, ale my sme ich označovali za iracionálnych kecálkov, ktorí nemajú predstavu o prírodných zákonoch limitujúcich naše bytie a oni nás za tupcov s malým duchovným rozletom, ktorí nedovidia ďalej ako po svoje šutre a príroda je pre nich pánboh.
Ťažko povedať, kto z nás mal viac pravdy, ale vždy som si spomenula na názor svojho otca, ktorý deklaroval už od raného detstva: Najskôr budeš, moja milá, poriadne vedieť matematiku, chémiu a fyziku, pozbieraš nejaké životné skúsenosti a potom ... potom môžeš filozofovať.
Preto je pre mňa - bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí - geológ Jiří Krupička väčším filozofom ako dlhý zoznam rôznych "nových filozofov", ktorí celoživotne uprdelení v akademických kožených kreslách stavajú slonovinovú vežu zo slov bez významu a dovolím si tvrdiť, že TÝM znižujú ľudskú dôstojnosť.
------------------------------------------------
Len pre poriadok: prvý Svetový geologický kongres sa konal z iniciatívy US geológov pri príležitosti EXPO v Paríži v roku 1878 a zúčastnilo sa ho okolo tristo geológov z 21 krajín. Tam sa dohodli, že sa budú schádzať v troj- až päťročných intervaloch, aby sa navzájom informovali o aktuálnom dianí.
Posledný kongres, v poradí 32., sa konal v roku 2004 v Taliansku, ďalší bude v auguste 2008 v Nórsku.
Komentáre
Môj názor...
Ľudská dôstojnosť
Môj názor...
suboj filozofov a prirodnych vedcov
ešte som zabudla
Nech je živý príklad kompletný:)
Pravnici?
symbolicka logika :o))
P.S: pri ktorom stole sedeli medici?
svetlana
exaktnemu vyskumu zaprdenosti kresiel sa venuje katharzna sellalogia. pravidelna vymena spodneho pradla sediaceho (najlepsie denna) ma na kreslo blahodarne ucinky, zaprdenost sa vytraca. je to sposobene tym, ze prdy nemaju vzdy len plynne skupenstvo a zotrvavanim v spodnom pradle, ktore obsahuje historicky zaznam prdovych vrstiev sublimaciou do okolia sposobuje smrad ale teplucko.
z toho sa dedukuje (je to zatial iba hypoteza) ze existuje pricinny vztah medzi miestom vzniku a kvalitou vyprodukovanych myslienok.
iris
autorke
ja sa priznam, ze tomu nerozumiem
Ale prosim vas, nech mi nikto nehovori, ze toto sa da aj naucit a ze filozofi vobec vedeli kde je najblizsia krcma.
ahoj iris,
v podobnej situacii sa ocita aj absolvent skusky z anatomie, ktory vie ze Metakarpalne Kosti nie su najvyssim pohorim v Molvanii, ale aj ntak edokaze zabranit sonornym prejavom v manzelskej spalni.
iris
Takze to je profesionalna deformacia.
iris
iris
.
Ale inak je to tak, ako napísala emele.
mila ema
Je velmi lakave tvrdit, ze dobre upeceny zvanec masa je dobry, tazsie sa to ale postuluje napriklad o nejakom obraze a uz vobec nehovoriac o filozofii.
Neberiem Ti Tvoje pecene bravcove s pivom, ani teorie krcmovej segregacie kde nutne robis chybu post hoc, ergo propter hoc, len prosim nevykrikuj tak nahlas.
doplňujúcu otázku by som mala:
Preboha. Informuj nás.
Ešteže to bravčové a pivo prešli selekciou.
.
Mne sa o filozofii postmoderny postuluje, že je to kopa blábolov, dobre.
Ťažšie sa mi postuluje, či je dobre upečený kus mäsa dobrý, pretože v diagnostike "dobre upečený" vykazujem istý deficit, ale praxou sa to iste zlepší.
pan disruptor
velmi dobre som sa pobavila,
to ema, emela atd.
boli to?
emele
V disrupčnom uhle pohľadu sa ukázalo, že existencia takéhoto úkazu nie je úplne vylúčená.
podla Sokalovej hypotezy
no a čo
no a čo
veď len tak
a akože
možno preto
lebo,že
no a čo
veď práveže
mimochodom kdeže
aj my sme mali veselý