Ema

"Tragické skúsenosti s genocídami 20. storočia nás poučili v tom zmysle, že za zločincov nepovažujeme len fanatických veliteľov popravčích čiat alebo sadistických dozorcov v koncentračných táboroch, ale tiež ideológov a politických vodcov, ktorí pomáhali vytvoriť prostredie, v ktorom sa zmienené osobnosti mohli uplatniť. Patril Arthur Gobineau k intelektuálnym tvorcom rasového totalitarizmu?... Formulujme tvrdenie, ktoré sa zrodilo na základe štúdia Gobineauovho života a diela: Keby v 20. storočí neexistoval žiadny iný mysliteľ rasy než Arthur Gobineau, nacizmus by s najväčšou pravdepodobnosťou nevznikol, alebo by nemal rasistický ráz." (Ivo Budil)

Keď Disraeli, neskorší britský premiér, spisoval svoje rasistické teórie o ľuďoch tmavej pokožky na samom spodu civilizačného rebríčka a židmi na samom vrchole, pripravoval Arthur Gobineau (1816-1882), francúzsky intelektuál, literát a diplomat dielo Pojednanie o nerovnosti ľudských rás. Kým Disraeli s jeho rasovou teóriou o židoch ako "superior race" bol predobrazom mocenských stereotypov založených na extrémnom prahnutí po moci, Arthur Gobineau bol skeptik, ktorý na základe štúdia kolapsov civilizácií konštatoval, že degenerácii ľudstva sa nedá zabrániť a možno ju len vedecky skúmať.

"Hľa, to je osud spoločnosti veľmi zmiešanej. Najskôr vypätá aktivita, potom strnulosť a nakoniec smrť."

Inšpiráciou pre nacistickú totalitu boli hlavne rasoví teoretici ako Houston Stewart Chamberlain či Vacher de Lapouge, avšak do klietky hanby bol postavený Gobineau. Antropológ, ktorý povedal, že rasa je vedecký pojem zohrávajúci v histórii ľudstva najväčšiu úlohu a všetko ostatné je podružné, sa stal etalónom rasistického diabla. Napriek tomu sa na knižnom trhu objavila kniha českého antropológa a historika Iva Budila s provokatívnym názvom Jitro Arijců s podtitulom Život a dílo Arthura Gobineaua, zakladatele árijské ideologie. Už len tým, že Budil píše o osude tohto pozoruhodného človeka, zbavuje ho démoničnosti. 

Gobineauov záujem o ľudské rasy jeho súčasníci pripisovali tomu, že ho do "tajomstva rasy" zasvätil sám Disraeli. Je tam neprehliadnuteľný podtón, že gój predsa na také niečo nemohol prísť sám a odkukal to od príslušníka vyvolenej rasy. Ivo Budil upozorňuje, že nič nenasvedčuje kontaktom Gobineaua a Disraeliho, ani tomu, že by mal Disraeli na Gobineaua akýkoľvek vplyv. 

Do kapitoly venovanej priamo dielu Pojednanie o nerovnosti ľudských rás vložil T. Budil vetu: "To, čo nás pri čítaní Gobineauovho Pojednania o nerovnosti ľudských rás mimovoľne napadne, je znepokojivá myšlienka, ako to, že tento rasový výklad dejín, vychádzajúci z jednoznačne mylných premis, pôsobí tak presvedčivo a logicky? Presvedčivejšie ako rad monumentálnych pokusov popísať univerzálne dejiny ľudstva z politicky korektnejších pozícií na základe ekonomických, sociálnych, kultúrnych, geografických alebo environmentálnych faktorov."

Gobineau nebol eugenik, nenavrhoval žiadne sociálnoinžinierske opatrenia. Len smutne konštatoval, že už nikdy žiadna veľkolepá civilizácia neznikne a osudom ľudstva je priemernosť a zánik.

Výber z kapitoly Pojednanie o nerovnosti ľudských rás

- Až my, moderní ľudia, ako prví v dejinách vieme, že našu civilizáciu čaká zánik. Všetky ostatné civilizácie v minulosti, dokonca Rím v piatom storočí po Kristovi, boli presvedčené, že sú nesmrteľné.

- Moderní autori kladú značnú váhu na historickú úlohu náboženstva. Strata viery je údajne potrestaná rozkladom a zánikom príslušnej spoločnosti. Avšak, namieta Gobineau, Perzská ríša zomrela v pevnej viere v hodnoty zoroatrizmu, Tyros,Kartágo, Judea, ríše Aztékov a Inkov podľahli dobyvateľom veriac v svojich bohov.

- Národy prosperujú a upadajú v zásade nezávisle na miere skorumpovanosti či obmedzenosti svojich vodcov.

- Gobineau neskrýval svoje pohŕdanie "pavedou" odvodzujúcou celú ľudskú existenciu od "výroby a spotreby" a relativizujúcu pravé potreby človeka. "To je zárobkovosť nejakého mlynára alebo pradláka povýšená na modlu pre ríše národov."

- Potom, čo vylúčil vplyv rozhodujúcich sociokultúrnych, ekonomických a politických faktorov na zánik civilizácií, dospel Gobineau k téze, že zlá vláda, bezbožnosť a fanatizmus môžu byť len prejavom "mocnejšieho deštrukčného princípu". Žiadna politická kríza, hospodárske potiaže alebo náhodne prehratá vojna nemôžu zahubiť národ, pokiaľ nie je oslabený vnútorne, "vo svojom lone". Čo mal Gobineau na mysli? Teraz prichádza na scénu osudový pojem degenerácia, ktorá je podľa francúzskeho diplomata skutočnou príčinou záhuby národov.

- V priebehu expanzie civilizácie dochádza k pohlcovaniu rôznych národov a populácií a výsledkom je miešanie krvi. Tým sa pôvodné dispozície postupne menia a vzniká nesúlad medzi oficiálnymi inštitúciami a zákonmi a sklonmi a túžbami davov.

- Dôležitým rysom každej civilizácie je jej vnútorná súdržnosť spočívajúca v ochote širokých vrstiev zdieľať obecné normy a hodnoty vytvárajúce civilizačný konsenzus.

- Gobineau odmietal Flourensovu tézu, že celé ľudstvo je schopné rovnakého zdokonalenia, ak je vystavené obdobným zušľachťujúcim podmienkam.

- Gobineau nepovažoval za príliš šťastné používať pre označenie jednotlivých rás farbu pleti.

- Existuje úzka väzba medzi povahou rasy a jazyka, pretože ľudská reč je spojená s formou inteligencie. Súbežne s degeneráciou rasy postupuje i rozklad jazyka.

- Arthur Gobineau, píšuci v predgenetickej dobe, vytvoril jeden z najdôslednejších výkladov ľudských dejín vychádzajúcich z premis biologického determinizmu.

 -----------------------------------------------------------------------------------------

Kultúrna vložka pre cezpoľných

O pár týždňov sa nám opäť zrodí v napodobenine jasličiek z Palestíny pod normanskou jedličkou prizdobenou cingrlátkami z ropy vegetačné božstvo. Kto celý rok poslúchal, dostane od Ježiška kus domova: Vysoké Tatry - divočinu zamrznutú v čase.

Pragmatickejší nebudú vypisovať Ježiškovi, ale si počkajú na trilógiu Slovakia Collection. Bude v nej spomenutá tatranská divočina zamrznutá v čase, tiež Tajomstvo podzemia a tretie DVD sa pripravuje.