Ema

(Článok Záhadný oligarcha - text je nedostupný na sieti - Profit č. 3, vydaný 11. februára 2009, strany 12-13, autor Peter Adrian, karikatúry v texte: RIA Novosti)

- Januárové zastavenie prepravy ruského plynu cez ukrajinské územie vyvolalo vlnu rozhorčenia, ale i záujmu Európanov o hlavných aktérov sporu. Moskva a Kyjev našli spoločnú reč aspoň pri poukazovaní na obštrukčné medzičlánky v lukratívnom biznise   spoločnosť Rosukrenergo a jej podielnika Dmitra Firtaša.
Rosukrenergo je sprostredkovateľská firma zložená spolovice z ruského a ukrajinského kapitálu. Ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková sa pri tom obula do Dmitra Firtaša, vlastníka štyridsiatich piatich z päťdesiatich percent patriacich Ukrajine. Moskva ho nebránila a 43 ročný miliardár skončil v novej rusko ukrajinskej dohode z 19. januára vyšachovaný s celým Rosukrenergom z hry. Príde tak ročne zhruba o miliardu dolárov a štátne objednávky. Zranilo ho to, ale nezlomilo.

Dve rozdielne polovice

Na prvý pohľad sa rusko ukrajinský kooperačný výtvor z júla 2004 Rosukrenergo javí ako štandardná korporácia. Je riadne registrovaná vo švajčiarskom meste Zug, spĺňa právne náležitosti a má švajčiarskeho predsedu správnej rady Larsa Hausmanna. Z jej internetovej stránky sa dá stiahnuť bilančná správa za rok 2007 a podľa uvedených ukazovateľov plnila firma kontrahované záväzky. Najprv slúžila ako "koordinačná platforma na predaj stredoázijského zemného plynu na ukrajinskom trhu" a od roku 2006 aj iným európskym zákazníkom. Polovičným majiteľom bol ruský pološtátny kolos Gazprom. Ponurú reputáciu si Rosukrenergo vyslúžilo za dva roky trvajúce tajnostkárstvo okolo vlastníckej štruktúry jeho ukrajinskej polovice. Pri zrode firmy stál vtedajší ruský prezident Vladimir Putin a Predstavenstvu Gazpromu šéfoval súčasný prezident Dmitrij Medvedev. Hmla obostierajúca totožnosť D. Firtaša a Ivana Fursina (majiteľa zvyšných piatich percent patriacich Ukrajine), im vtedy príliš neprekážala. Rosukrenergo mal od roku 2006 pôsobiť ako sprostredkovateľ a vyhladzovač trenie medzi Gazpromom a ukrajinskou pološtátnou plynárenskou spoločnosťou Naftohaz.

Pozadie miliárd

Funkcia medzičlánku prinášala Rosukrenergu rozprávkové a bezrizikové príjmy. Zlatou baňou pre akcionárov bol a je i Gazprom, ale Rosukrenergo ostávalo viac zatemnené, čo poskytovalo privilegovanému kruhu ľudí príležitosti nabaľovať sa v ústraní. Rosukrenergo vyvolávalo podozrenie, že D. Firtaš s I. Fursinom držia záves, za ktorým sedia mocnejší a vplyvnejší ľudia. Osobné imanie Dmitra sa ku koncu vlaňajška odhadovalo od dvoch do štyroch miliárd dolárov, ale tieto hodnoty zahŕňali aj jemu prisudzovaný majetok z iných podnikateľských činností zastrešených dva roky holdingom Group DF (Group of Dmitry Firtash). Ide o energetickú a chemickú skupinu, ktorá má takmer dve desiatky firiem v ôsmich krajinách.
Kľúčové otázky sa krútia okolo pozadia Firtašovej podnikateľskej činnosti. Nešlo ani o to, či je dobrý obchodník. Jeho životná dráha potvrdzuje, že má mimoriadny talent, intelekt, výdrž a schopnosť presadzovať svoje predsavzatia. To mu nemuselo stačiť na katapultovanie do desiatky najbohatších Ukrajincov, keby sa nemohol opierať o sieť správnych konexií. Z kruhov okolo ukrajinskej premiérky J. Tymošenkovej sa šíria náznaky, že D. Firtaš zastupuje záujmy Semiona Judkoviča Mogileviča. O tomto rodenom Kyjevčanovi sa v centrále americkej FBI na mnohých európskych policajných prezídiách má za to, že je celosvetovým bosom ruskojazyčných mafiánskych syndikátov.
Nie je jasné, či si S. Mogilevič naozaj vybral Dmitra za frontmana a keby aj, nerobilo by to z neho automaticky mafiána. Ak padol S. Mogilevičovi do oka, tak ho zrejme zaujal obchodníckym inštinktom, sebazlepšovaním a chuťou ísť s dobou. Tá sa v postsovietskych pomeroch vyznačovala zaostávaním práva za búrlivým vývojom ekonomiky divokého kapitalizmu.

Tvrdé detstvo

Pred dva a pol rokom vyšiel D. Firtaš z ulity záhadného oligarchu a poskytol denníku Vedomosti podrobnosti o svojom živote. "Nie som verejnou osobnosťou a nikdy som sa ňou nechcel stať," uviedol. V rozhovore, ktorý sa konal v Londýne, mu novinárka zalichotila, že jeho život pripomína success story ako vyšitú z amerických legiend, keď sa chudobný dedinský chlapec vypracuje na milionára. Presnejšie na miliardára, a to dolárového.
"Mama pracovala v učtárni cukrovaru a otec bol vodič. Pracoval som od útleho detstva s vedomím, že si musím zarábať na chlieb. Rodičia však neboli chudobní. Pestovali doma paradajky a každú sezónu zarobili päťtisíc rubľov. Toľko stálo vtedy auto Žiguli. Celá západná Ukrajina sa živila prácou pomimo hlavného zamestnania. Ja som drel ako dieťa v skleníku od svitu do mrku. Pestovanie paradajok mi liezlo hore krkom a keď som mal sedemnásť rokov, osamostatnil som sa."
Dmitro Vasiľovič Firtaš sa narodil 2. mája 1965, čo znamená, že keď vstúpil do Doneckého železničného učilišťa, písal sa rok 1982 a ruská ekonomika sa rúcala v základoch. Školu zavŕšil v roku 1984, keď sa v Kremli ujal moci Michail Gorbačov, aby sa pokúsil revitalizovať kolabujúci sovietsky systém. Dmitra povolali do armády a keď sa vrátil domov, gorbačovská "perestrojka" povzbudzovala drobné podnikanie. "Požiadal som rodičov o pôžičku na podnikanie, ale odmietli ma slovami ,Zarob si sám!'," prezradil. Zbalil si kufor a odišiel do Černovca (obce na Zakarpatskej Ukrajine). Kamarát mu tam pomohol nájsť miesto v požiarnom zbore. Časy sa zhoršovali a prestali im vyplácať mzdy. Rozhodol sa niečo podniknúť a s priateľmi začali predávať potraviny.

Postup do prvej ligy

 Za svoj prvý veľký kšeft považuje D. Firtaš predaj práškového mlieka do Uzbekistanu v roku 1988. "Zobral som si päťmiliónový úver v banke na nákup štyroch tisíc ton. Uzbeci mi namiesto peňazí ponúkli bavlnu. Musel som cestovať do Odesy a zariadiť v prístave vyloženie zásielky. Mal som šťastie a riaditeľ prístavu mi pomohol poslať tú bavlnu na predaj do Hongkongu," konštatoval. Po ôsmich mesiacoch vyvážania bavlny zarobil 1,2 milióna dolárov, z čoho dosiahol päťdesiattisícový čistý zisk. Od roku 1990 predával Stredoázijčanom potraviny už z Moskvy a raz, keď nemali čím zaplatiť, dohodol s nimi barterový obchod potraviny za plyn. Ten od neho nakupoval ukrajinský obchodník Ihor Bakaj, ktorý mal dovoznú licenciu od vtedajšieho prezidenta Leonida Kravčuka.
Nasledoval vstup do veľkého biznisu. D. Firtaš postupne prerástol I. Bakaja a nadviazal spoluprácu so spoločnosťou Itera, ktorá bola partnerom Gazpromu. Jej program Potraviny za plyn pomáhali realizovať cyperská spoločnosť Highrock Holdings a izraelská Highrock Properties. Jednu z nich vraj založila Mogilevičova žena. Netrvalo dlho a D. Firtaš prebral vlastníctvo týchto firiem.

Opora v žene

Nasledoval strmý vzostup v kalných vodách ukrajinského veľkobiznisu. Dmitro priznáva, že pri výstupe mu podala v roku 1996 pomocnú ruku Maria Kalynovská, keď mu zverila obchodné vedenie svojej spoločnosti, vrátane licencie na obchodovanie s plynom. V roku 2001 sa za neho vydala. Mala už dvoch synov Serhyja a Oleksandra a bola od neho o deväť rokov staršia. Rozviedli sa v roku 2006 a Maria si vysúdila okolo sto miliónov dolárov. Keď sa onedlho dozvedela, že Dmitro bol spoluakcionárom Rosukrenerga, požiadala o zvýšenie odstupného. Neuspela. D. Firtaš sa prvýkrát oženil už v roku 1986 s Ľudmilou Graboveckou a mal s ňou dcéru Ivanku. 

 Keď nápady nevyhasínajú

Ani po odstavení Rosukrenerga zo sprostredkovateľskej parkety medzi Gazpromom a Naftohazom nemá Dmitro Firtaš čas ani náturu na sebaľútosť. S ukrajinskou vládou síce vedie spor o vlastníctvo plynu v podzemných zásobníkoch, ale viac sa sústreďuje na budúcnosť. Navrhuje založiť spoločný podnik s Gazpromom a západoeurópskymi plynárenskými koncernami a zaangažovať sieť svojich spoločností po celej Európe. Vladimir Putin a Júlia Tymošenková mu v tom budú brániť, ale ak by sa hospodárska situácia v Rusku a na Ukrajine prudko zhoršila a nápaditý D. Firtaš by prišiel s novými iniciatívami, Moskva i Kyjev by mu azda opäť prišli na meno. Medzitým však pripravuje investičné projekty v Indii. V prvom zamýšľa postaviť komplex na výrobu titánu z ilmenitov a v druhom metalurgický závod.

Vladimir Putin a Julia Tymošenková sa zriekli jeho služieb, ale neudusili v ňom obchodného ducha.

Juščenko nervózne tvrdí, že nemá s firmou Rosukrenergo, ktorá zablokovala rozhovory Ukrajiny a Ruska o dodávkach plynu, nič, ale vôbec nič spoločné. Timošenková je iného názoru.

"Prostrednícka" firma Rosukrenergo je definitívne vykopnutá z ukrajinského trhu

Timošenková nedovolí, aby sa táto firma na ukrajinský trh vrátila.

A ja stále neviem, prečo autor článku z Profitu píše o mafiánovi Firtašovi velice žoviálne ako o Dmitrovi.

-------------------------------------------------------------------------------

Infografika z RIA Novosti - sieť plynovodov Rusko - Európa