Ema

 V priestoroch výstaviska Incheba, pripomínajúceho veľkosklad po migrácii nadnárodnej spoločnosti za lacnejšou pracovnou silou, zavládla výročná kultúra. Konkrétne knižná. Jej názov prilákal biblické vydavateľské domy, ktoré zahustili výstavné priestory a ponúkli aj nám, ateistom, duchovnú potravu.

Medzi vydavateľmi náboženskej literatúry nechýbala ani sekta esperantistov, ale tí nemali nič, z čoho by sa dalo najesť.

Účastné bolo aj vydavateľstvo Magnet Press a z edície Tajné dějiny světa malo na predaj ďalšie dielo spisovateľa, ktorý sa živí nacizmom - Nicholasa Goodricka-Clarka. Názov knihy je Černé slunce - árijské kulty, esoterický nacizmus a politika identity a anotácia na zadnej strane ju učinila neodolateľnou: "Nicholas Goodrick-Clarke sa v tejto priekopníckej knihe zaoberá ideologickými fantáziami povojnového a súčasného neonacizmu. Ukazuje, ako sa rôzne nátlakové skupiny a konšpiračné kulty pokúšajú získať vplyv." - Načo ti to bude?, úzkostlivo sa spýtal spolunávštevník Bibliotéky. - Treba poznať svojho nepriateľa, povedala som. Kamarát zopárkrát zamlgal. - Ako to myslíš?

Kniha je už pri zbežnom prelistovaní fascinujúca. Goodrick-Clarke po celý čas straší tajnými spolkami, aby nás v poslednej kapitole varoval pred konšpiračnými teóriami, podľa ktorých vraj jestvujú tajné spolky. V obrazovej časti ma zaujala fotografia vyfintených amerických náckov, ktorí majú za sebou povešané veľké klasické kresťanské kríže. Autentická americká tradícia Ku-Klux-Klanu. Je neseriózne, že sa autor snažil napchať do nejakej ezoteriky aj ľudí ako Ernst Zündel, ale túto tému obídeme, aby sme neboli podozrievaní, že sme členmi tajného spolku racionality.

 Medzi jednotlivými knižnými stánkami sa okrem pirôžkarne, hrncov Zepter, poľských krowiek a zázračných školských tabúľ nachádzal aj skutočný poklad. Antikvariát. Kniha s Andersenovymi rozprávkami polihovala medzi hodnotnejšími dielami a veru ani ja by som ju neťahala domov...

 ... lenže som ju otvorila na začiatku, kde bolo napísané:

 Predstavila som si Mašulku a Přemka, ako vybaľujú na Štedrý večer knihu so zlatokrídlym anjelom, aby sa naučili to, čo sa im po roku 1948 iste zišlo: Soudruh, čest.

Pravým dôvodom na kúpu knihy však nebolo dojatie z Mašurky a Priemka, ale skutočnosť, že v nej účinkuje Šunkes. O mačkách sa hovorí, že majú 9 životov a toto bude zrejme niektorý z tých jeho predošlých, keď býval v lepšej rodine, možno aj u Andersenov.

Andersenove rozprávky ilustroval profesor Hans Tegner a z dánštiny ich preložil Jaroslav Vrchlický.  Kniha sa začína zostra. Čínskym cisárom, porušujúcim práva slávika. Süžet  je prostý. "V Číně, jak víš, je císař Číňan", uvádza nás Andersen do problematiky. Cisár číta knižky o svojom kráľovstve, v ktorých sa zjavuje akýsi slávik, ktorý je údajne to najlepšie, čo cisár vo svojom kráľovstve má. Je viac ako cisár, aj keď o tom nepísali vo Forbese. I dá si ho cisár pozvať na dvor, aby spieval. Slávik zapeje, cisár zaslzí, ale slávik nechce byť v klietke, majúc obmedzenú slobodu a demokraciu, a ufrnkne späť do hôr. Cisár zostane fejčchang xinku. Odrazu príde záhadná zásielka, v ktorej je slávik robotický s cedulou na hrdle: "Slavík cisáře japonského jest chudý proti slavíku císaře čínskeho." Buď Andersen predpokladal, že v tejto časti príbehu už deti zaspali a nebudú klásť hlúpe otázky, čo tam robí císař japonský, alebo Vrchlický vynechal časť textu, ktorému nerozumel. Každopádne sa císař japonský v príbehu viac nezjavuje. Zato robotický slávik v deji zostáva a peje, kým sa nepokazí. Cisár sa z toho rozchorie a pred smrťou ho zachráni slávik živý, ktorý robota alternuje. Cisár sa preberie a chce zničiť robotického slávika, v čom mu slávik živý zabráni, aby čitateľom poskytol morálne ponaučenie: neničte to, čo si svoju rolu poctivo splnilo, kým sa zaseklo. O recyklácii sa vtedy veľa nevedelo. Cisár poslúchne, vďaka čomu môže rozprávka šťastne skončiť. Cisár sa nedostane na pranier Stredoeurópskeho fóra (financovaného lokálnou ropnou korporáciou, Sorosom cez jeho OSF, Rockefellerom, German Marshall Fund...) a konkrétne IV. panelu, v ktorom sa Schwarzenberg, Michnik a im podobní pýtajú, že čo zostane zo sily ľudských práv, demokracie a právneho štátu vo svete, v ktorom ich ekonomický rast - ako v Číne - už prestal potrebovať. My vieme, že ľudské práva, demokracia a právny štát sú už na príťaž práve Schwarzenbergovi, Michnikovi a im podobným a radi by svoju vlastnú fašizáciu našili Číne.

Miestni politruci využili prítomnosť top ideológov a oblažili čitateľov smetiarne Michnikovym textíkom, ktorého titulok stručne vystihuje účastníkov Stredoeurópskeho fóra. Z celého zábavného Michnikovho názoru je najsrandovnejšia časť, kde sa Michnik chváli, ako "ukradol Vladimírovi Putinovi šou." Problém je v tom, že Putin žiadnu šou nerobí. Rusko nie je americká hollywoodska šaškáreň, kde je agitka politikov postavená na jednu úroveň s reklamnou kampaňou na nový typ hamburgera - a to je niečo, čo Západ Rusku nikdy neodpustí.  

No a konečne sa dozviem, ako to s tými mačkami naozaj je.