Ema

  Pre lepší prehľad, kam to vlastne ideme: takto vyzerá zo satelitu Kaukazsko-kaspický región. Zelená hradba v spodnej časti Kaspického mora je horské pásmo  Elborz (Alborz, Elburz). Kopíruje pobrežie Kaspiku v dĺžke asi 900 kilometrov a oddeľuje daždivú prímorskú časť Iránu od arídneho vnútrozemia. Práve tu, v Elborze, sú tri najvyššie kopce Iránu - stratovulkán Damavand (5670 m), Alam Kuh (4822 m) a Takht-e Sulejman (4659 m).

Bývali sme v chate kdesi uprostred zeleného pásu priamo na pobreží Kaspiku. Stačilo prejsť tri metre cez záhradu, vyliezť na betónový múrik a za ním sa o skaly trieštilo divé more. Táto časť pobrežia je celá obsypaná luxusnými chatami Teheránčanov, ktorí tam chodia na prázdniny asi ako my k Seneckému jazeru a zároveň je centrom pašerákov, ktorí tam vozia vodku a predávajú ju za nekresťanské, ergo islamské peniaze. Teheránčania majú radi príkaspickú oblasť kvôli šťavnatému podnebiu. Na severných svahoch v tesnej blízkosti mora je totiž hyrkánska zóna lesov, ktoré vyzerajú takto, takto a tiež tak a podobne. Vlastné fotografie nemám, lebo v kuse chčialo. Typická miestna zimná sezóna.

Keď sa vysokohorská diaľnica od kaspického pobrežia do vnútrozemia prehupne cez niekoľko vysokých sediel, objaví sa za nimi diametrálne odlišný ráz krajiny. Všetka voda sa vyprší na severných svahoch.

Diaľnica Karaj - Chalos. V prípade záujmu je podrobnejšia fotodokumentácia terénu tu - Selection 4. Fotografie zo západnej časti Elborzu sú v Selection 6. A zalesnená časť Elborzu je v Selection 5.

Diaľnica je to krkolomná, ale na rozdiel od Balkáncov, ktorí na horskej diaľnici Srbsko - Čierna hora popri kaňone rieky Morača jazdia ako idioti a nebalkánski vodiči, ktorým trochu záleží na živote vlastnom i spolujazdcov, sa môžu posrať od strachu, Iránci jazdia rozvážne a disciplinovane.

Krajina je ako 3D učebnica geológie. Len zbežne a laicky: sú to prevažne paleo- a mezozoické sedimentárne horniny - vápence, pieskovce a íly.

Jedno z údolí rieky Karaj.

Kaňon Varaj. Jazero je súčasťou priehrady na rieke Karaj pomenovanej po perzskom intelektuálovi - modernizátorovi a reformátorovi Amirovi Kabirovi (súčasníkovi prvej perzskej intelektuálky a feministky Fatmeh Qarra´t el-Ein) a zásobuje Teherán vodou a elektrickou energiou. Priehrada s výškou 180 m patrí medzi päť desiatok najvyšších na svete. 

Rieka Karaj a pôsobivá formácia hornín ešte raz a naposledy.